Príspevok uverejnil Eduard Chmelár 23. februára 2022 na Facebooku:

Ministerka kultúry Natália Milanová podala podnet na Radu pre vysielanie a retransmisiu za to, že verejnoprávna RTVS dala vo včerajšom vysielaní Správ a komentárov priestor na vyjadrenie Jánovi Čarnogurskému.

Milanová to zdôvodnila tým, že sme na prahu vojny, a preto „je neprijateľné, aby sa akékoľvek médium podieľalo na prokremeľskej propagande.“ Tesne pred dnešným zasadnutím vlády dokonca uviedla: „Už sa neviem dočkať na voľbu nového riaditeľa RTVS.“ Podporil ju v tom celý poslanecký klub OĽaNO.

Predseda Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa (OĽaNO) pripomenul, že Čarnogurský je členom Valdajského diskusného klubu a šéfom Slovensko-ruskej spoločnosti a odmietol pozývanie takýchto ľudí do diskusií. Europoslanec Vladimír Bilčík (Spolu/EPP) zasa priamo vyzval riaditeľa RTVS Jaroslava Rezníka, aby odvolal riaditeľa sekcie spravodajstva a publicistiky RTVS Vahrama Chuguryana.

Som šokovaný z tohto bezprecedentného útoku na slobodu prejavu zo strany vládnej moci, ktorý od čias mečiarizmu nemá obdobu. Takáto cenzúra je právne neobhájiteľná. Jednak nie sme vo vojnovom stave a jednak zasahovať do skladby hostí zo strany vlády je scéna ako zo Severnej Kórey.

Najneviditeľnejšia členka vlády, ktorá neurobila pre kultúru vôbec nič, sa viac ako na podporu umelcov zameriava na okresávanie slobody prejavu. Jej aktivita sa nedá nazvať ničím iným ako politickým zásahom do nezávislosti médií verejnej služby.

Spolu s jej vyjadrením na adresu Jaroslava Rezníka ide aj o útok na vedenie RTVS, pričom je zrejmé, že vláda sa dlhodobo až trasie, kedy tam bude môcť dosadiť vlastných ľudí a urobiť čistky.

Najhoršie a najnebezpečnejšie na tejto situácii je, že toto všetko hovoria ľudia, ktorí sa v médiách sami dopúšťajú klamstiev a ktorí nemajú odvahu konfrontovať ich s oponentmi. Namiesto toho vyzývajú na ich umlčanie.

Tlak vládnej koalície je o to znepokojujúcejší, že všetci vieme, že RTVS nie je vzorom objektivity – jej spravodajstvo až príliš nadbieha vláde a jej názory v ňom výrazne prevažujú. Aj v tejto diskusnej relácii prevažovali proamerické názory, Ján Čarnogurský a nepovedal nič, čo by sa vymykalo demokratickému diskurzu.

Kto sleduje diskusie v rakúskych, nemeckých, francúzskych či britských televíziách, tak vie, že názorové spektrum je tam oveľa širšie a postoje oveľa radikálnejšie ako sa pripúšťajú u nás. Názorová pluralita v slovenských médiách patrí k najnižším v EÚ a naďalej klesá, zhoršovanie situácie sledujeme tak v denníkoch, ako aj v televíziách a rádiách.

RTVS síce vo svojom oficiálnom vyhlásení odmietla hrubý nátlak a politické zasahovanie do tvorby verejnoprávneho média, vysokopostavený člen manažmentu televízie však v súkromnom rozhovore, že tento incident bude mať za následok, že podobné názory, aké odzneli včera, už budú mať do RTVS „cestu zarúbanú“.

Bolo to jasne cítiť už v dnešných správach – jednostranné, sterilné, proste také, aké má táto vládna koalícia rada. Nevadí, že tam odznelo množstvo bludov, ak mali to správne politické zafarbenie…

SLOBODA SA PREJAVUJE AŽ NA ZAOBCHÁDZANÍ S TÝMI, S KTORÝMI NESÚHLASÍME

Tieto praktiky politických zväzákov typu Milanová, Šeliga, Stančík, Čekovský, či bezcharakterných hulvátov typu Krúpa ma poburujú o to viac, že Ján Čarnogurský je statočný človek, ktorý trpel v komunistickom režime práve za slobodu prejavu.

Do väzenia ho poslali za to, že položil kvety na mieste, kde sovietski okupanti zastrelili chlapca, za to, že v Predmieri pod sochou M. R. Štefánika vyzval na slobodné voľby a za to, že bez povolenia cenzúrnych orgánov vydával Bratislavské listy.

Ján Čarnogurský preukázal obrovskú odvahu v čase, keď nebola lacná a charakter v dnešnej dobe, ktorý sa nedá vystaviť na obdiv. To neznamená, že sa s ním zhodujem vo všetkom – práve naopak, väčšinou s ním nesúhlasím, a o mnohých veciach vedieme vášnivé spory. Ale vždy je to v rovine vzájomnej úcty. Preto otvorene vyhlasujem, že Ján Čarnogurský je mimoriadne čestný človek, ktorého si vážim viac ako mnohých tých, s ktorými názorovo súznim, a považujem za škandál a obrovskú hanbu pre Slovensko, ak po tom, čo prežil, idú nejakí sopliaci zakazovať, aby sa objavil na televíznej obrazovke.

Nie preto, že je to bývalý premiér, ale preto, že je to človek, ktorý pre slobodu prejavu v tejto krajine na rozdiel od tých modrých zväzákov niečo urobil. Je naozaj znepokojujúce, že v tejto spoločnosti sa dlhodobo zužuje priestor pre slobodnú diskusiu a vyvážené názorové prostredie. Ministerstvo spravodlivosti chystá novelu trestného zákona, ktorá chce orwellovským spôsobom trestať „nepravdivé informácie“.

Ministerstvo kultúry pripravuje nový mediálny zákon, ktorý chce prisúdiť viac práv novinárom na úkor bežných ľudí, hoci sloboda prejavu sa v ľudskoprávnych normách zaručuje každému občanovi, nielen médiám.

Z univerzít sú vyhadzovaní odborníci pod najrozličnejšími zámienkami ako počas normalizácie (a ich počet alarmujúco rastie). No a Slovenská akadémia vied vyzýva poslanca NR SR Ľuboša Blahu, aby pre svoje politické prejavy, ktorými vraj zneužíva slobodu prejavu, okamžite ukončil pôsobenie v akadémii…

Tu sa musím tiež pristaviť. Je všeobecne známe, že s niektorými metódami a so spôsobom vyjadrovania Ľuboša Blahu nesúhlasím, a aj som mu to neraz povedal. Ale nie napriek tomu, ale práve preto, musím vystúpiť na jeho obranu, keď sa pod rúškom „úcty k slobode a demokracii“ (obzvlášť vtipná časť vyhlásenia SAV) zasahuje do akademických slobôd, ak sa vedecká autorita zneužíva na potláčanie politickej činnosti, ktorá je garantovaná ústavou a zákonmi tohto štátu.

Ak by ctená Slovenská akadémia vied mala nejaké námietky k Blahovej vedeckej činnosti, tak si ich so záujmom vypočujem. Ale ak má Blaha odísť z politických dôvodov, musím sa takýmto praktikám postaviť do cesty, lebo je to tak desivé zneužívanie akademickej pôdy a ohrozenie nezávislosti vedeckého bádania, až to kričí.

Dvadsaťpäť rokov som svojim študentom kládol na srdce klasickú definíciu slobody prejavu, ktorú sformuloval Voltaire. Väčšina z vás ju zrejme pozná zo známeho klišé „Pane, hlboko s vami nesúhlasím, ale do poslednej kvapky krvi budem brániť vaše právo povedať to.“ Vtip je v tom, že takto to Voltaire nikdy nepovedal.

Autorkou spomínaného výroku je Evelyn Beatrice Hallová, ktorá vo svojej knihe Priatelia Voltairea z roku 1906 takto zosumarizovala filozofovu vieru v slobodu prejavu. Problém s väčšinou podobných fráz je v tom, že pod nánosom takýchto klišé často zaniká pôvodné silné posolstvo.

Poďme teda dešifrovať, čo tento výrok znamená. Voltaire svojich prívržencov upozorňoval, že sloboda prejavu v spoločnosti, v ktorej vládne či už prirodzený alebo umelý konsenzus, v ktorej si takmer každý myslí takmer to isté, je úplne bezcenná. Jej hodnota sa prejaví vo chvíli, keď sa z davu zdvihne osamelý exot a povie niečo, čo druhých prekvapí, vyruší, rozhnevá alebo pobúri. Inými slovami, až na reakcii spoločnosti k menšinovému názoru môžete zhodnotiť stav slobody prejavu v krajine.

Keď vidíme, že sa tu vedome potláčajú iné názory, a to dokonca pod nechutne falošnými heslami slobody a demokracie, nedajte sa pomýliť – nejde o nič iné ako o zavádzanie cenzúry a autoritatívneho režimu. A preto je v tejto situácii svätou povinnosťou demokratov brániť nie tých, s ktorými súhlasíte, ale tých, ktorých verejné pôsobenie je ohrozené.

Z dusivej neslobodnej atmosféry, ktorá v slovenskej spoločnosti v posledných mesiacoch narastá, som rozhorčený, a preto som sa rozhodol napísať o množiacich sa útokoch voči slobode prejavu správu medzinárodným organizáciám na ochranu slobody prejavu ako sú Reportéri bez hraníc alebo Article 19. je čas začať sa seriózne brániť.

NEMÝĽTE SI HNEV, KTORÝ STE ZASIALI, S NENÁVISŤOU

Je príznačné, že v dnešný deň sa odohrali ešte dve udalosti, ktoré s touto témou zdanlivo nesúvisia. Predstavte si, po štyroch rokoch sa ozval stratený Richard Stanke. Nie, neprotestoval pred ministerstvom kultúry proti likvidácii kultúrnej obce.

Nie, nevystupoval pred úradom premiéra proti zdražovaniu a zbedačovaniu, ani pred Prezidentským palácom proti vojenskej zmluve s USA. Vrieskal pred ruskou ambasádou o „agresívnom, expanzívnom a imperialistickom Rusku“… Viete, ja nemám nič proti umeleckým výkonom pána Stankeho (s výnimkou prípadu, keď daboval Roberta Redforda, to bol historický omyl Slovenskej televízie), je mi dosť odporné jeho znevažovanie od tých, ktorí možno nikdy neboli v SND – je to naozaj výborný herec. Ale, prepáčte, tam to končí.

Človek, ktorý iba slúži určitým silám na prevzatie moci, nie je a nemôže byť verejnou autoritou ani omylom, stáva sa šašom jednej ideologicky vyprofilovanej skupinky, ktorý sa na konci dňa nevie postaviť ani za svoju profesiu a umeleckú komunitu, keď jedna dezorientovaná ministerka likviduje inštitucionálne základy slovenskej kultúry. Je to smutné, páni divadelníci, keď sa z hercov stávajú komedianti.

Rovnakú trpko-smiešnu príchuť mala pre mňa dnešná výzva prezidentky republiky a jej suity „tridsiatich osobností“, ktorá nás všetkých vyzvala, aby sme spoločne odmietli nenávisť… Vlastne, toto už smiešne nie je, je to drzé. Práve táto partička svojimi rozhodnutiami, vyjadreniami alebo konkrétnymi činmi spôsobila, že slovenská spoločnosť už neverí ničomu. Medzi tými, čo prezidentke kryli chrbát, sú darebáci, ktorí podporovali najväčšie vojnové zločiny Spojených štátov, pokrytci, ktorí mlčali, keď sa na Slovákov robili tie najohavnejšie neoliberálne sociálne experimenty alebo vyslovení hulváti.

Ako môžem brať túto chásku vážne, keď je medzi nimi vari najvulgárnejšia celebrita slovenského facebooku Nikita Slovák?

No chýbal medzi nimi už len ich kamarát Arpi Soltész, on vždy rád spája – napríklad takými rečami, keď v nedeľu, tak sviatočne, nazval Rusov „barbarskou hordou pochádzajúcou z ázijských stepí“ a „kultúrne a spoločensky degenerovanými primitívmi s jadrovými zbraňami“ – až sa pýtam, čo robí polícia a či máme ešte v trestnom zákone paragraf o hanobení národa…

Nie, ľudia, ktorí oklamú celú spoločnosť, ponížia národ, niekoľkokrát odignorujú vôľu väčšiny a privedú túto spoločnosť do zúfalstva, nemajú žiadne právo moralizovať a niečo nám vyčítať. Mýlia si hnev s nenávisťou, ale hnev je prirodzená emócia. Hnev očisťuje, z hnevu sa rodia revolúcie, hnev vyniesol k moci aj vás a hnev vás aj zosadí. Vy nie ste svedomím spoločnosti.

Je nanajvýš pokrytecké rozoštvať slovenskú spoločnosť tak ako to urobila Zuzana Čaputová, a potom vyzývať na súdržnosť. Je odporné vyzývať na dialóg, keď ho už toľkokrát odmietla. Títo ľudia už ikskrát preukázali, že nevedia viesť skutočnú diskusiu, že pohŕdajú demokraciou, že sa usilujú iné názory ako vlastné cynicky potlačiť, a teraz nemajú v sebe ani toľko pokory, aby namiesto toho nevkusného poúčania a moralizovania povedali aspoň jednoduché PREPÁČTE?

Kým toto nedokážete, ani pred verejnosť nechoďte, lebo vy, so svojím snobským prístupom ste najväčšou hrozbou pre slobodu a demokraciu.

Doc. Mgr. Eduard Chmelár, PhD. 

Zdroj

By Archa21