Neverí, že by bolo ich stretnutie produktívne.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v utorok (22. 2.) oznámil, že zrušil schôdzku so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom, ktorá sa mala konať vo štvrtok (24. 2.) v Ženeve. Podľa Blinkena nemá schôdzka zmysel po tom, čo Rusko uznalo nezávislosť dvoch republík na východe Ukrajiny.

Stretnutie šéfov diplomacií zrušilo neskôr aj Francúzsko. Tamojší minister zahraničia Jean-Yves Le Drian, ktorý sa mal stretnúť s Lavrovom v piatok (25. 2.), obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina z porušenia medzinárodných záväzkov vrátane minských dohôd, uviedla agentúra AFP.

Nebude ani stretnutie hláv štátov

Neuskutoční sa ani summit amerického prezidenta Joea Bidena a jeho ruského náprotivku Vladimira Putina. Uviedol to v utorok Biely dom.

„V tejto chvíli to určite nie je v pláne,“ uviedla hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová o prípadnej vrcholnej schôdzke medzi Bidenom a Putinom. Spojené štáty ale úplne nezatvárajú dvere diplomacii, dodala Psakiová.

Vzťahy Ruska so Západom sa ešte celkom nedostali za bod, z ktorého niet návratu, ale rýchlo sa k nemu približujú

Spojené štáty americké a ich spojenci uvalili na Rusko celý rad nových sankcií. Okrem iného sa zamerali aj na dve ruské banky spojené s armádou a obmedzujú ruský štátny dlh.

Okrem sankcií má byť do pobaltských štátov presunutých ďalších 800 amerických vojakov, ktorí sú v súčasnosti v Taliansku, pričom sa pripoja k 8 stíhačkám F-35 na východných hraniciach NATO.

Diplomacia sa dostáva do úzadia. Nemecko pozastavilo spustenie plynovodu Nord Stream 2.

Rumunsko, členský štát NATO susediaci s Ukrajinou ponúklo, že v prípade potreby prijme viac ako 500 000 utečencov. Pripája sa k Českej republike, Maďarsku, Poľsku a Slovensku v príprave na možný prudký nárast migrácie.

Putin v utorok po boku azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva načrtol kroky, ktoré považuje za potrebné na dosiahnutie uspokojivého riešenia.

Žiada medzinárodné uznanie ruských nárokov na Krym a Sevastopoľ. Chce, aby sa Ukrajina dobrovoľne vzdala svojich plánov na vstup do NATO a požaduje „demilitarizáciu Ukrajiny“.

Nie je jasné, ako vážne bude Západ brať „Putinovu predohru“. 

Ukrajina má budúce členstvo v NATO zakotvené v ústave krajiny. Otázkou sú aj obranné väzby Ukrajiny so spojencami v NATO, najmä s Tureckom, ktoré sa nebude chcieť vzdať cenného zákazníka na kúpu bezpilotných lietadiel.

Zdroj

Zdroj

By Archa21