Zo slovensko-ukrajinskej hranice hlásia, že prichádzajúcim vyčerpaným Ukrajincom ponúkajú chlieb s nátierkou. Ešte pred niekoľkými dňami to bol teplý guláš. Keď dobrovoľníci žiadali štát o pomoc, ten im pomerne arogantne ústami šéfa rezortu vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) v podstate odkázal, že nemajú čo plakať. Keď to nechcú robiť, nech odídu.

Štát si vzal na plecia stravu. Odstavil dobrovoľníkov, ktorí varili guláš – za vlastné. A za štátne ponúka chlieb a nátierku. Čo je vlastne dobre, mohol by to byť len chlieb a soľ.

Teplé jedlo dostanú utečenci v Michalovciach. Čo síce nie je ďaleko, ale predsa len… Nie sme dobrí hostitelia, keď nevieme privítať práve týchto ľudí o čosi srdečnejšie. A teplejšie. Aj teplým jedlom.

Dôležité je, že sa štátni úradníci tvária, ako dobre zvládajú utečeneckú vlnu. A keby náhodou nie, tak je to najväčšia utečenecká vlna od druhej svetovej vojny. A neboli sme pripravení. A… výhovoriek je predsa vždy dosť.

Pokračovanie článku Lívie Černickej prináša denník Pravda.

Fungujú bez pomoci štátu

Členovia združenia Aregala Slovensko – kuchári bez hraníc, ktorí na hraničnom priechode Vyšné Nemecké od 1. marca poskytujú vojnovým utečencom z Ukrajiny ako jediní teplú stravu, si pre naplnenie svojej charitatívnej misie vyberajú dovolenky. Fungujú bez pomoci štátu, z vlastných prostriedkov a tiež vďaka sponzorskej a dobrovoľníckej pomoci. 

„Ľudia cez hranice prechádzajú 24 hodín denne a mnohí majú aj špecifické stravovacie požiadavky z náboženských či zdravotných dôvodov. Pestrú paletu našich jedál preto pravidelne obmieňame a dopĺňame aj napríklad kvalitnými vegetariánskymi jedlami,“ priblížil. Bezmála 1 000 porcií jedál, ktoré Kuchári bez hraníc utečencom, ale aj dobrovoľníkom denne vydajú, tvoria desiatové polievky, guláš, cestoviny, rizotá či perkelty. Informácie priniesol Nový čas.

Pomohli utečencom, teraz čelia daniam a byrokracii

Mnohí podnikatelia v uplynulých týždňoch zorganizovali zbierky, nakúpili tovar a poskytli ho ako pomoc utekajúcim. Teraz čelia vedľajším dôsledkom. Slovensko doteraz nemalo skúsenosť s humanitárnou krízou, naše zákony nie sú na túto situáciu prispôsobené. Dôsledkom je, že štát dobročinnosť zaťažuje daňami.

„Problém je v tom, že aktuálne nastavené pravidlá neumožňujú zahrnúť do nákladov túto pomoc. Ide o dar, ktorý podnikatelia, samozrejme, musia na konci roka zdaniť a takisto odviesť z neho DPH,“ vysvetlil Daniel Krakovský, predseda Iniciatívy slovenských maloobchodníkov. „Niektorí možno zvažujú rozsah pomoci a pokiaľ ich na to ich ekonomické oddelenia upozornili, tak tá pomoc je možno menšia,“ dodal.

„Zaoberáme sa tým, ale ministerstvo financií sa snaží nekonať v prípade takýchto iniciatív zbrklo, pretože to nepomáha veci. Niektoré opatrenia a zmeny nie sú také jednoduché,“ vyhlásil minister financií Igor Matovič.

By Archa21