S podtitulkom : a „POUČENIE z krízového vývoja“ je na ceste“ …

A nejde, bohužiaľ o žiadnu recesiu. Ide len o historickú pamäť, tú krátkodobú, generačnú, ktorá pre veľkú časť ľudí na Slovensku nie sú len informáciami z hodín dejepisu. A už vôbec nejde iba o zašlé dobové „PRAVDY“, písanými „víťazmi“. LEBO asociácia na udalosti, ktoré sme ako národ prežili sú FAKTAMI, ktoré nejde vymazať z histórie, tej písanej pamäťou každého človeka, ktorý bol jej súčasťou.

A je namieste vrchovatou mierou toto si pripomenúť dnes, keď sme svedkami toho samého tragického v našej krátkodobej histórii. Len v inej dobovej konštelácií, avšak s rovnakým spoločným menovateľom – „vedľajšími účinkami“, rovnakými ako sme zažili na vlastnej koži. Účinkami, ktoré sa ukázali ako ničivejšie svojimi neskoršími dôsledkami  – ako samotná vojenská intervencia.     

A nedajme sa pomýliť, že ide o tragické udalosti u susedov. LEBO táto tragédia je sama osebe bolestivá, bolestivá pre ľudí Ukrajiny, podobne ako bola bolestivá tá, ktorá sa udiala na našom území v roku 1968. Nejde zabudnúť ani ospravedlniť obe. Ale čo je treba dnes mať na zreteli tu doma – majúc už onú historickú skúsenosť – hlbšia a bolestivejšia, a dnes už oveľa vypuklejšia tragédia, ktorej sme dnes už jej súčasťou – sú jej spomínané „vedľajšie účinky“.  

A tie sú síce v princípe rovnaké, ale v skutkoch, faktoch – sú ešte ničivejšie, zákernejšie, totálnejšie a devastujúcejšie – na morálke človeka, na jeho myslení, na zmocnení sa jeho schopnosti hodnotovo chápať dianie vôkol seba. A čo je ešte znepokojujúcejšie – v rýchlosti, v akčnosti, v „operatívnej“ mocenskej schopnosti zabiť všetko „živé“ už v počiatku, čo by malo len potenciál zdvihnúť hlavu, len pýtať, tak po descartovsky, vysloviť názor verejne, nieto sa ešte postaviť na odpor. Až sa pýta skonštatovať – tak smutno-bolestivo – zlaté obdobie NORMALIZÁCIE. Bez preháňania a vonkoncom bez nostalgie.

PROSTRIEDOK – rovnaký, politický marketing, propaganda, nemajúca v sebe štipky mravnosti – zato „oráč“ s týmto pluhom sa zmenil. Je pomstychtivejší, nedočkavejší, posadnutejší po ZMENE – už ani nie po evolučnej transformácií – ale po „revolučnej“ likvidácií všetkého, čo sme poznali. Z večera – na ráno. Počnúc – a končiac – likvidáciou SLOBODY slova a PREJAVU. Vediac, až diabolsky, že žiadne „teleso“ sa neudrží nad vodou – ak mu priškrtíte, ba naraz vypustíte vzduch. A toho sme dnes svedkami. Až kruto, až jakobínsky, bez milosti – vytesniť z verejného priestoru každého, kto je spôsobilý prísť s iným názorom, vysvetlením. Ani s faktami. Vediac, že ide o prvý, ale ten najdôležitejší krok na ovládnutie más – najmä tých „neukotvených“ – s chýbajúcou pamäťou alebo  – tých, čo sa vedia nechať rýchlo strhnúť plytkými heslami, starostlivo pripravenými marketérmi a servírovanými dobovými krikľúňmi. A dobre pripravená štvavá propaganda pre masy, to je dnes už „vysoká škola“…  

A v duchu uvedeného – už dnes nejde len o doterajšie „kolíkovsko-naďovsko-schutzovské mediálno-mocenské volanie po umlčaní a nútenom kvičaní „dementov“, svíň „opíc“.. – už prišiel čas jabobínov – čas stínania hláv. Všetkými dostupnými mocenskými i mediálnymi prostriedkami. A tu už končí jedna etapa pretvárania, „preformátovávania“ spoločnosti, jej hodnôt, na ktorých doposiaľ stála. Na obraz svoj americký…

A to je, bola tá pomalšia etapa. Tá, ktorá prichádza „dnes“- je účinnejšia. Rýchlejšia. Revolučnejšia. Tá, ktorá umožňuje efektívnejšie sa vysporiadať sa s „nepriateľom“. Tá ktorá potrebuje, ako tomu bolo vždy v dejinách – kresadlo. Najlepšie vojnové. LEBO s ňou prichádza vždy mimoriadna situácia, a s ňom aj mimoriadne mocenské prostriedky. S nimi aj „legitímna“ možnosť likvidovať práva a slobody podľa (dobovej) potreby a (požadovaného) účelu  – ktoré nejde inak obmedziť v pokojnej situácií.

Napokon, s mimoriadnou situáciou a s jej následným mocenským zneužitím pri potláčaní občianskych práv – neprimerane a nie nevyhnutne – máme už vlastnú skúsenosť. „Pandémia“ bola oným danajským darom pre historickú možnosť „posunúť čas“ a s ním aj nový hodnotový poriadok. A vojnový konflikt u susedov – ponúkol jakobínom dokončiť svoje dielo. Nemravné, nekalé, civilizačne i ľudsky odsúdeniahodné, píšuc si práve svoje „dejiny víťazov“. Pravdaže dočasné…

I.

Verní sebe – a uvedený myšlienkam nedá sa inak ako FAKTAMI. Tými, ktorých pravdivosť nejde spochybniť, ktorými netreba niečo-niekomu dokazovať. Ako je známe oni samé sú dôkazom, ktorý obnažuje reálie a zároveň žaluje i súdi. Reálie, ktoré bučia a nemôžu nechať ČLOVEKA, homo svojprávneho, ticho. LEBO, oni, tí mlčiaci stoja na samom počiatku ZLA, ktoré likviduje všetku „zeleň“ vrátane tej, na ktorú práve nesvieti reflektor dobového žalobcu a sudcu. Oni sú tí, ktorí dávajú šancu tomu zlu nielen prežiť, ale najmä sa premnožiť. Ako to už býva u inváznej buriny..

Preto sa týmto obraciam najmä na tých, ktorí sa tak radi vydávali aj v našej nedávnej minulosti za „kultúrny predvoj“, za „osvieteneckú elitu“ v duchu „voltaireovských“ tradícií. Mať za nikým nespochybniteľný a ničím nepoškvrniteľný jeho okrídlený imperatív: Nesúhlasím s tým, čo hovoríš, ale do poslednej kvapky krvi budem brániť tvoje právo povedať to..“ A dnes už aj premietnutý v Ústave a Listine základných práv a slobôd – v nimi zaručenej slobode prejavu a práva na informácie – vyjadrené slovom, tlačou, obrazom a iným spôsobom.

LEBO tá likvidácia začína práve jej/ich nihilizáciou, ich pošliapavaním, dnes už na dennej báze – rovnako úboho, nehabne, ako vždy na začiatku – „zatváraním húb“ tých „homo-svojprávnych a ich vylučovaním zo spoločnosti. A už nielen „nepredlžovaním zmlúv“  „toxickým“ osobnostiam, ako „včera“, na miestach, kde by mohli „negatívne vplývať na svoje okolie (v RTVS, Policajnej akadémií) –  dnes už bez ostychu, ich zbavovaním sa v ich profesijnom postavení (v SAV). A to je samé priedomie POUČENIA z post-demokratického krízového vývoja. To sa už píšu prvé jej stránky.  

LEBO aj to historické POUČENIE začínalo rovnakou obhajobou potreby „očistenia spoločnosti od tých, ktorí sú nežiadúci, ktorí podľa nového „Poučenia“ vyvolávajú (kontra)revolúciu,  šíria „bludy“, „konšpirácie“, „dezinformujú spoločnosť“, „podnecujú a šíria nenávisť“,  ktorých treba preto „internovať“ od informačného zdroja, vziať im slovo, nedať priestor na jeho šírenie v médiách. A rovnako tvrdo, nekompromisne postupujúc – na výstrahu – demonštratívne – exemplárnym potrestaním tých, ktorí im takýto priestor poskytli.

A deje sa to pregnantne – marketingovo-propagandisticky premyslene – s cieľom infiltrácie nenávisti ľudí voči nim. Aby sa meno „Čarnogurský“, „Chmelár“, „Blaha“ zarylo do pamäti ľudí – primárne najmä tej časti „neukotvenej“ časti národa, ktorá už nie je „dávno“ „nositeľkou rána“ – aby vyslovovalo s dešpektom, ako kedysi meno – „Štefánik“, „Dubček“. Premyslene, špinavo – zničiť ich autoritu a dôveryhodnosť – označením ich za ruských agentov. Ešte aj platených. Vediac, že sa proti tomu nejde brániť…     

A čo je už celkom samý „spodok“, na tieto účely sa už aj  (demonštratívne) organizujú masy – na ich verejné odsúdenie. Hromadne, osvedčene, ako kedysi, ešte v 50-tych rokoch voči „nenávideným národným zradcom“. Nič sa nezmenilo. Naopak, šliaplo sa na plyn. Nehorázne, svinsky, špinavo – Tak Naďovsky“, „Krúpovsky“, „Valášikovsky“.

II.

A že nejde už iba o prázdne slová – stačí si zrekapitulovať – ako je to so slobodou slova a prejavu dnes na Slovensku.

Čarnogurský, človek, ktorý nebol len „papierový“ disident, nežil nemravne, nechodil do lochu písať a chlastať drahý alkohol a fajčiť americké cigarety, ako ten smilný zhýralec, farizejsky vystavovaný za etalón morálky, Havel. A nebol ani chlípnik s milenkou aj v manželkou naraz v dome. A nebol ani horibilný majetkový reštituent (neuplatnil si ani výnimku z reštitučného zákona na vrátenie majetkov, na ktoré sa už reštitúcia nevzťahovala). Atď., netreba bližšie..

A tohto človeka ide znevažovať novodobá luza za názor vo verejno-právnom médiu. Považovať túto osobnosť, ktorá sa veľkou mierou podieľala na výdobytkoch demokracie a slobody slova, na  odstránení cenzúry –  za „personu non grata“ pre „názor“  – je do neba volajúci paradox, neokrôchanosť, zničujúci počin, už barbarského rázu. Aj samým „trestným činom“, už nielen proti Voltaireovi, proti Ústave, Listine základných práv a slobôd, zákonu o RTVS, o vysielaní a retransmisii – ale najmä potierajúcim zvyšky zdravého rozumu, všetkému poctivému, čo na Slovensku ešte zostalo. Ničiac tým posledné zvyšky toho najcennejšieho „rodinného striebra“, čo na Slovensku ešte z morálky a posledných zvyškov slobodného života zostalo. Tej morálky, ktorá robí ľudí – ľuďmi. Tej slobody slova a prejavu, ktorá umožňuje morálke prežiť a urobiť tak život znesiteľnejším.  

A nielen to. Ono to neskončilo len lynčovaním samotného Čarnogurského  

ONI vyhodili šéfa spravodajstva RTVS za – nielen najprirodzenejšie PRÁVO, ktoré rešpektoval – ale za najprirodzenejšiu POVINNOSŤ, ktorú má – umožniť, poskytnúť divákovi, zdôrazňujem verejno-právnej TV vyvážené spravodajstvo. V súlade, s povinnosťou – vyplývajúcou jej zo zákona o RTVS i zo zákona o vysielaní i retransmisii.                      

A ono to ešte nestačilo, ono to ešte neskončilo ani touto neokrôchanosťou.

Ministerka kultúry SR Natália Milanová – za vyjadrenia/účasť pána Čarnogurského vo vysielaní RTVS – dáva podnet na Radu pre vysielanie a retransmisiu. Aj s oblohou – s jej výrokom – „Už sa neviem dočkať voľby nového riaditeľa RTVS“ !!!

TOTO je jediný hmatateľný výsledok tej, o ktorej nebolo 2 roky počuť nič „kultúrne“ z rovnomenného ministerstva – iste preto aby sa zviditeľnila svojim chlebodarcom a zavďačila sa, a možno aj, aby sa rehabilitovala u Matoviča za urážku, keď ho nazvala šašom, a najmä však za utajené predchádzajúce kontakty s dnes – pre mediálne (vládne) prostredie – už toxickým Petrom Tóthom…

A verte-neverte – ešte stále ani toto nie je „koniec sveta“ morálneho a slobodného slovom i prejavom na Slovensku.

Na stole je od hrobárov slobody slova a prejavu – ešte ohavnejší počin. Náhubkový zákon. Tentokrát nie od Kolíkovej. Tentokrát išli na to sofistikovanejšie. Cez Naďa, cez zákon o kybernetickej bezpečnosti, ktorý má zamedziť šíreniu škodlivého obsahu na internete prostredníctvom nového inštitútu „blokovania“. Teda CENZÚRY, aby sme si pokrytecky  neeufemizovali toto špatne znejúce a najmä kompromitujúce slovo. Zjednodušene  – uveriteľne znejúcim blokovaním  šírenia dezinformáciách a hoaxov. Akurát, že – ako za starých časov – s rovnakým CENZOROM majúcim dohľad nad informačným zdrojom, ktorý – ako VTEDY – rozhodne o tom, čo je a čo nie dezinformácia, čo je proti verejnému záujmu a čo už nie je verejným dobrom. Deja vu. Ako spod kopiráka.

Čo sa zmenilo..? Len kľúčové figúry na šachovnici. Len použiteľní pešiaci zostali.  

Aj v Pinelke to musí byť aj uveriteľnejšie, aj ľudskejšie, ale najmä rozumenejšie …  

Quo vadis Slovensko ? Do Pezinka… ? Či je to už zbytočné, lebo psychiatriu už máme na celom Slovensku. LEBO toto počuť, toto vedieť – to je už na kazajku – aj so sieťou na hlavu pre toho pohrobka z čias minulých a jej podobným.

III.

Preto sa pýtam, KDE ste VY DEMOKRATI, TRIBÚNI, čo ste sa tak radi pretŕčali, toť nedávno na verejných zhromaždeniach, odsudzujúcich tých, ktorí porušujú morálku a zákon? Čírou náhodou–vždy tých zo súčasnej opozície. Aj keď boli v koalícií. Neskutočná dôslednosť..

KDE je ten herecký „predvoj“, počnúc KOVÁR-om, „vždy pripravený“ ako pionier „na záskok“ keď je treba ? Ako pri nahováraní do družstva – na očkovanie. Kde bol STANKE 2 roky strčený, ryčiaci ako pavián na zhromaždeniach pred 2 rokmi, že MY si štát a právo vziať nedáme ? Prečo vyliezol až po  2 rokoch neprimeraného obmedzovania práv a slobôd, a aj otriasania sa právneho štátu v základoch..?  A prečo tak náhle, zrazu vyliezol až dnes, ako znovuzrodený ?  A KDE je ostatná kultúrna obec .. ? Nevedia – alebo len zbabelo mlčia. LEBO tretia možnosť neexistuje.

KDE sú tie agilné  „tetky“ z Národného divadla, MÓROVÁ, PAUHOUFOVÁ, FIALOVÁ, ale i MAGÁLOVÁ, stojace pred 2-rokmi v prvom šíku na pódiu, nie na tom divadelnom..? Horujúce za demokraciu, za práva, za vrátenie štátu ľuďom.

KDE sú spisovatelia, to deklarované SVEDOMIE národa..? Prečo doposiaľ mlčali a naďalej mlčia v tichu svojich pracovní, prečo doposiaľ nezaznel ich hlas (svedomia) unisono..? Či už aj u nich/pre nich platí – dáš pokoj – máš pokoj ?

KDE sú tí „reportéri bez hraníc“, komentátori, glosátori, externí spolupracovníci médií ktorí ešte „včera“ písali mravoučné a poučné úvahy o morálke, o správaní sa, o ľudských hodnotách, o mravných princípoch, o potrebe TOLERANCIE, ilustratívne, ako režisérka, scenáristka, BORUŠOVIČOVÁ. Paradoxne dodnes na stránkach SME, média vydávajúceho sa za „mravotvorcu“, mediálneho prímasa, ktorý vie ako pomenovať  ľudí, ktorí nejdú po prúde. A rovnako aj to kam patria – do bitúnku, kde budú kvičať ako svine. Ako treba takých – ako je Sima Martausová, mimochodom človek mravný a čistý ako prameň vody – „zašiť“, ako je postihnutá – lebo je kresťanka.. Nedá sa pokračovať bez hanby, bez hnusu, bez ľútosti nad toľkou ľudskou zlobou, špinavosťou nad tým mediálnym odpadovým košom. TOTO sú oné mravné hodnoty, ktoré máme prijať za vlastné..?

A viete, čo je na tom najhoršie..?

Nielen, že NIKTO, ani takí „mravoučeníci“ ako Borušovičová – VEREJNE, na stránkach SME ani v iných „mienkotvorných“ médiách sa ani len nedištancujú – nie to ešte, že by tento mediálny kal odsúdili. A už vrcholom toho je – že ONI nevyzývajú redakciu na čele a Balogovou – ale ešte po vzore vládnej garnitúry – vyzývajú ľudí, nás pešiakov na tejto nemravnej šachovnici – na toleranciu, na slušnosť – aby sme sa správali ZODPOVEDNE MY. Ozaj ako na psychiatrii. Na Cajle, v Pinelovej nemocnici v Pezinku – keď blázon vyzýva normálneho človeka aby nebláznil…

IV.

Obráťme list, postavme vnímanie udalostí, ktoré sa dejú – z hlavy na nohy

LEBO je postavené na hlavu, ak je verejne ostrakizovaný Čarnogurský na jednej strane – a pritom dá rovnaké médium (opakovane) verejný priestor DZURINDOVI, človeku, ktorý sa podpísal najnehanebnejším spôsobom – do novodobých slovenských dejín. Človeku doposiaľ nepotrestanému za vedomé, úmyselné konanie javiace všetky znaky (nepremlčateľného) vojnového zločinu – v postavení predsedu vlády „včera“ – ktoré vykonal na prelome tohto nového tisícročia –  tým, že umožnil prelet tzv. tankovacích lietadiel (s technickou podporou) cez územie Slovenska na účely – regulárne neregulárneho bombardovania bývalej Juhoslávie. Pričom súhlas – s touto barbarskou vojenskou agresiou USA – súhlas so zneužitím svojho suverénneho zvrchovaného územia – si nedovolil dať ani vtedajší člen NATO – GRÉCKO.

V rozpore s medzinárodným právom. Bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN. Bombardujúc takmer 3 mesiace, slovom TRI mesiace – CELÉ územie vtedajšej „Juhošky“. Podlo,  ÚMYSELNE bombardujúc aj – nezakrývajte si oči, tí čo to nechcú vidieť – budovu televízie, bola zasiahnutá nemocnica, detské škôlky, všetko priestory kde nehynuli iba zvieratá – kde zahynuli ľudia, z rovnakého mäsa a kostí ako tí, dnes na Ukrajine. 

K tomu (nie)len na ilustráciu uvediem – včera krvavé, dnes už len „suché“ údaje na margo tejto americkej „humanitárnej“ aktivity :

Počas 11 týždňov trvajúceho sústredeného útoku prišlo celkovo k 2 300 náletom na 995 objektov. V Srbsku prakticky neexistuje mesto, ktoré sa v akte agresie nestalo terčom bombardérov – 1 150 bojových lietadiel. Na územie JZR padlo 37-tisíc kazetových bômb. Podľa srbských zdrojov HUMANITÁRNE zahynulo  najmenej 2 500 civilistov, z toho 89 detí. Zranenia (tiež humanitárne) utrpelo vyše 12 500 ľudí. S bodkou na „i“, ktorú dal sám vtedajší minister zahraničných vecí KUKAN – „ toto bola cena za náš vstup do aliancie“.  

Bližšie k tomu TU  – aby nenapadlo premotivovaného Valášika alebo jemu podobným aktivistom – dodám „zvuk“ :

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky prejavuje úctu veľvyslanectvu Spojených štátov amerických a má česť odpovedať na Vašu nótu číslo 113/1998 – žiadosť o udelenie permanentného stáleho diplomatického povolenia – a má česť informovať veľvyslanectvo Spojených štátov amerických, že súhlasí s permanentným diplomatickým povolením pre prelety a pristátia vojenských i civilných lietadiel Spojených štátov amerických na území Slovenskej republiky.“…. Ak sa chceme niekedy stať členom aliancie, nemôžeme váhať, musíme prejavovať synergickú politickú vôľu rovnako zmýšľajúcich spojencov. Lebo aj o tom je aliancia a členstvo v nej.“

A, tentokrát výkričník dal tomu celého Havel – tá „cnostná“ cynická hyena, vydávaná za etalón morálky – keď označil toto bombardovanie – za HUMANITÁRNE BOMBARDOVANIE !!! Počuli/čítali ste dobre. TOTO nie je aprílový žart, ani výrok blázna zo spomínanej Pinelovej nemocnice.

To však nie je koniec, toto  má iné ešte vážnejšie konzekvencie

Ľudské i medzinárodno-právne. LEBO Dzurinda, tento farizej – nielen, že nebol právne vzatý na zodpovednosť doposiaľ – len preto, že sa schoval  za kolektívne rozhodnutie VLÁDY – ale vo verejnom vysielaní RTVS – nehanebne ako sa nedá ani popísať – si dovolil verejne moralizovať, odsudzovať bombardovanie Ukrajiny Ruskom. Ba považovať to za hriech. Znova len pripomenúť, že na Cajle nevyznie uveriteľnejšie počuť blázna – ako „normálnemu“ človeku vytýka, že je blázon…

JE TOTO schopní urobiť človek so cťou, morálnou výbavou a s aspoň 10Dg sebareflexie?

LEBO ide stále o toho istého, ktorý nás na základe lživých informácií hnal do vojny s Irakom. Vedome – až „dnes“ sa priznajúc cynicky a špinavo – že „vtedy nebol ešte čas povedať ľuďom celú pravdu …“

A tohto pokrytca – nielen „pustia do televízie“ – s veľkým priestorom na ovplyvnenie verejnej mienky – ale na rozdiel od neho  – Čarnogurského, skutočne uveriteľného morálneho človeka s mravným profesijným „životopisom“ v prospech Slovenska idú postaviť, už postavili – pred verejný súd – navyše nímandi, čo prežili ťažké časy v teple domova . Opakovaná Pinelka..

V.

PRETO sa skúsim spýtať z opačnej strany, opäť tak descartovsky :

PREČO vtedy, v roku 1999 nešlo „celý deň“ na lište RTVS volanie ľudí po pomoci bombardovanej „Juhoslávií“?

PREČO som vtedy nedostal výzvy na pomoc ľuďom bombardovanej „Juhoslávie“ od mesta, v ktorom žijem ..?

PREČO som vtedy nebol zahlcovaný žiadosťami o pomoc ľuďom bombardovanej „Juhoslávie“ od mobilných operátorov.. ?

PREČO je dnes – taká koncentrovaná, široko plošná, sústredená verejná pozornosť, plamenné výzvy na pomoc občanom bombardovanej Ukrajiny z každého informačného zdroja – v spojitosti s agresiou RUSKA – keď nebola ani koncentrovaná, ani široko plošná, ani sústredená verejná pozornosť, ani neboli plamenné výzvy na pomoc občanom bombardovanej „Juhoslávie“ ?

A na záver to musím ešte „zabiť“ jednou „logicky“ zákonitou, kacírskou otázkou :

PREČO tá ruská agresia Ukrajiny – nie je „HUMANITÁRNYM BOMBARDOVANÍM“..?

LEBOvtedy bombardovali Američania humanitárnejšie..?

VI.

Či toto je tá INFORMAČNÁ VOJNA, ktorú týmito údajmi – v intenciách pripraveného zákona – vediem proti (terajšiemu) „verejnému záujmu“ ..? 

Či aj týmito informáciami vediem INFORMAČNÚ VOJNU“ proti..

Ozaj proti komu.. ?

PROTI verejno-právnej – keď tam to beží – už nie na spravodajskej relácií ani pri téme súvisiacej s „vojnovými“ správami – ale  pri relácií pre záhradkárov…

Či to súvisí so sadením informačných „nášľapných mín“…?

Alebo PROTI Naďovi.. ?  PROTI USA.. ?

Povedzte nám „neinformovaným“, zato logicky uvažujúcim ľuďom :

PREČO nám tak ako DNES – zanietene – neoznamovali VTEDY žiadne správy  – rovnako hrozivé dianie, rovnako srdcervúce vojnové scény z bývalej Juhoslávie, kde rovnako umierali civilisti vrátane detí.

PREČO – ľudia z prostredia masmédií všetkého druhu, osobitne z TV – vtedy nezverejňovali desivé, ničivé zábery z horiaceho Belehradu i iných miest ..?

PREČO neoznamovali ľuďom rovnako nabudene ako dnes v Markíze Puškárová, i ustarostene ako dnes Bajaník v RTVS, aké vojnové škody spôsobovala agresia aliancie pod vedením USA..? Už nehovoriac o tom mediálnom „kinder-manažmente“..  

PS 1: A nech žiadnu premotivovanú „chorú hlavu“ ani len nenapadne, že cieľom tejto FAKTOGRAFIE je ospravedlňovať vojenský zásah RUSKA na Ukrajine. Je len poukazom na doposiaľ zatajovaný FAKT – že agresiu RUSKA voči Ukrajine je treba – pri rešpektovaní elementárnych právnych a etických pravidiel diskusie na diaľku – postaviť na ROVEŇ agresii USA so západnou alianciou voči bývalej Juhoslávií. Nič viac, ale ani nič menej …

LEBO rozdiel je len v tom, že zatiaľ čo sa KRYM odtrhol od Ukrajiny – PRED agresiou RUSKA –KOSOVO sav rozpore s medzinárodným právom svojvoľne odtrhlo od vtedajšej Juhoslávie – PO AGRESII  západnej aliancie na čele s USA.

A tiež to, že KOSOVO nie je – na rozdiel od KRYMU (ktorý je už pod štátno-právnou jurisdikciou Ruska) – formálne aj územím s analogickou (priamou) americkou štátno-právnou jurisdikciou, ale iba pod jej kuratelou.   

V tomto prípade je však agresia bývalej Juhoslávie o to závažnejšia svojimi dôsledkami, že k odtrhnutiu Kosova došlo účelovo, v priamej príčinnej súvislosti s pripravenou a zrealizovanou vojenskou agresiou USA a jej spojencov. A to je v medzinárodnom práve viac ako priťažujúca okolnosť.

LEBO verejne deklarované – „vnútorné oficiálne“ dôvody vojenského zásahu na Ukrajine a v bývalej Juhoslávií sú rovnaké – ochrana (neoprávnene) potláčaných ľudských práv tamojších „národnostných menšín“.

Avšak tie „vonkajšie“ dôvody vojenského zásahu majú iný rámec. Z dvoch príčin.

Osobitne – už z evidentného pohľadu na mapu súčasného rozširujúceho sa „domicilu“ NATO, bez bezpečnostných záruk o nerozšírení členov NATO o Ukrajinu. V príčinnej súvislosti s predchádzajúcim (bezprecedentným) porušením politických záväzkov aliancie NATO o členské štáty strednej a východnej Európy od roku 1997. Nespochybniteľných záväzkov daných bývalému ZSSR, ktoré predchádzali najmä vylúčeniu bývalej NDR z jeho mocenského vplyvu.     

Taká je pravda, ktorú neviem prečo nebolo počuť VTEDY ani DNES …

PS 2 :

Neviem prečo, ale ešte stále mi neprišli žiadne prachy z Ruska. Tie, ktoré má Rusko posielať všetkým, čo šíria takéto informácie.

Ale v tejto súvislosti predsa len mám jeden odkaz, verejný tip a či skôr žiadosť na POLÍCIU, ktorá sa nechala počuť, že dohliada nad šírením nepodložene zverejňovaných informácií na sociálnych sieťach.

Odporúčam dohľadať Naďovo verejné vyhlásenie o tom, že Hlavné správy, ako prímas alternatívnych médií, je účelovo platený Ruskou agentúrou. Neviem prečo nechce poskytnúť o tom žiadny dôkaz, za žiadnu cenu, beťár. Nechytá sa ani na upozornenie, že ide o hoax. Keďže doposiaľ – robí  mŕtveho chrobáka – reku by bolo načim mu klepnúť po hlavičke. LEBO – polícia by mala vedieť, že práve od hlavy(čky) ryba smrdí …

Aj keď platí, dnes viac ako kedykoľvek predtým, že ísť po prúde sa oplatí. Hlavne s tým mainstreamovým..

JUDr. Laco Kopál