Rusko od začiatku vojny na Ukrajine výrazne zvýšilo vývoz ropy do ázijských krajín.

India, ktorá predtým ruskú ropu veľmi nenakupovala, jej nákupy medziročne zvýšila zhruba na dvadsaťnásobok, vyplýva z dát analytickej spoločnosti Kpler. Čína, ktorá bola už pred vojnou najväčším jednotlivým odberateľom ruskej ropy, teraz nakupuje trikrát vyššie objemy.

Európska únia sa v pondelok dohodla, že do konca tohto roka zníži dovoz ropy z Ruska až o 90 percent. Rusko teraz okrem iného zvažuje aj zníženie ťažby, čím by na trhu vyvolalo nedostatok suroviny a tým aj rast jej ceny, naznačil viceprezident ruskej ropnej spoločnosti Lukoil Leonid Fedun.

„Reakcii Ruska sa pochopiteľne bude venovať veľká pozornosť,“ uviedla analytička trhu komodít v spoločnosti RBC Capital Markets Helima Croftová. Rusko je tretím najväčším producentom ropy na svete, za Spojenými štátmi a Saudskou Arábiou, a druhým najväčším vývozcom. Prvým je Saudská Arábia, uvádza štatistika Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA).

India donedávna dovážala z Ruska len asi dve až päť percent ropy, ktorú spotrebúva. Za celý minulý rok doviezla okolo 12 miliónov barelov, len za tohtoročný marec to však bolo asi 11 miliónov barelov a za apríl ďalších 27 miliónov. India ruskú ropu nakupuje so zľavou, ktorú si podľa Kpleru vyrokovala vzhľadom na vyššie riziko v súvislosti s tým, že západné štáty proti Rusku zaviedli sankcie. V máji India nakúpila ďalších asi 21 miliónov barelov ruskej ropy.

Cena ruskej ropy sa vyjadruje podľa referenčného kontraktu na ropu Urals, čo je zmes ropy z viacerých ruských regiónov. Ropa Urals bola v minulých rokoch vždy lacnejšia ako severomorský Brent, ktorý je celosvetovo považovaný za referenčný typ, s ktorým sa cenovo pomeriavajú ostatné typy ropy v závislosti od kvality a dostupnosti. V súčasnosti sa cena ropy Urals na svetovom trhu pohybuje okolo 95 dolárov za barel, čo je výrazne viac ako pred rokom. Brent sa teraz predáva zhruba za 113 dolárov za barel.

Čo sa Číny týka, tá už pred vojnou na Ukrajine bola najväčším jednotlivým odberateľom ruskej ropy. Aj Peking ale teraz z Ruska nakupuje výrazne viac – od marca do mája zhruba 14,5 milióna barelov, čo je zhruba trikrát toľko ako v rovnakom čase vlani.

Rusko nie je členom Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC), s organizáciou ale rovnako ako niekoľko ďalších významných ťažobníkov ropy spolupracuje v skupine nazvanej OPEC+. Tá teraz posudzuje, ako nahradiť nižšiu ťažbu v Rusku vyvolanú západnými sankciami. Podľa skoršej dohody v OPEC+ mohlo Rusko ťažiť 10,44 milióna barelov ropy denne, v apríli ale jeho ťažba dosahovala v priemere 9,3 milióna barelov denne, uviedla agentúra Reuters.

Cena ropy na svetových trhoch na správu WSJ spočiatku reagovala výraznejším poklesom. Včera ráno sa Brent predával za menej ako 113 dolárov za barel, pred poludním už ale cena bola asi o dolár vyššia. OPEC+ podľa zdrojov nevypočuje požiadavky na výraznejšie zvýšenie ťažby a bude ju ďalej zvyšovať len v tom rozsahu, ako sa dohodol po uvoľnení reštriktívnych opatrení zavedených v roku 2020 po prudkom poklese dopytu v reakcii na koronavírusové uzávery.

Zdroj: www.trend.sk

By Archa21