Myslím, že dnes už nie je veľmi trúfalé povedať, že svet došiel do bodu, ktoré je už legitímne možné porovnávať s biblickou Gomorou a Sodomou. Tej chvíli, kedy sa Boh zjavil Abrahámovi – a kedy mu povedal, že došla jeho trpezlivosť, keď už v Gomore prekročilo medze všetko, čo je ním možné tolerovať. Vrátane poslednej prosby Abraháma, aby ju zachoval v prípade, ak nájde aspoň 10 spravodlivých…

Ten dnešný stav – ako sa zdá – už zodpovedá situácií po márnej snahe Abraháma…

Nechať dôjsť situáciu do dnešnej podoby, kedy svetoví hegemóni od prelomu tohto tisícročia už prekročili všetky hranice, ktoré už nejde tolerovať je zvrhlé samo o sebe. Ale to, čo po prvej, tej „americkej“ invázií chýbalo aj nášmu slovenskému svetu, a to čo po druhej, tej ruskej, nastalo, to už je oná „kvalifikovaná“ biblická chvíľa. Najmä tým, že sa už nielen zdá, ale je už hotovou realitou, že tých 10 spravodlivých sa dnes nenájde.

Naopak, práve sme svedkami – ako sa rozhorčení muži Gomory vrhajú na dôverčivých Abrahámových ľudí, veriacich, že ich títo ľudia aspoň vypočujú, že ich nechajú slobodne prehovoriť a  objasniť podstatu skazonosného správania sa. Trestného, aj pokiaľ ide o skutok sám, aj pokiaľ ide o jeho príčinné súvislosti. Tie, bez ktorých nie je možné prijať spravodlivý rozsudok rovnako ako v trestnom práve – ani v tom „civilnom“ „súdení“. Rovnako na strane Gomory – aj „protiľahlej“ Sodomy. LEBO nieto medzi nimi principiálneho rozdielu, okrem poznateľného rozlíšenia toho, kto z nich stál na počiatku príčin oného skazonosného správania sa mužov Gomory a Sodomy, a kto na jeho konci.

A čoho sme práve svedkami v čase návštev Abrahámových ľudí dnes, v „enkláve“ teritoriálne blízkej Gomore ? Vrcholiaceho hnevu mužov, prerastajúceho do šialenstva. Toho a takého, pre ktoré už nemá, nemôže mať pochopenie ani Boh. Šialenstva, ktoré nemá obdobu v histórií tejto enklávy. Poľovka prerastajúca na hon Abrahámových ľudí stojacich uprostred davu neschopných, schopných všetkého. Situácia, ktorá sa už rovná len hľadaniu úniku z rozvášneného davu, silne eskalovaného a podporovaného dobovými „hlásiacimi trúbami“.

A v tomto marazme už hnev, zloba a predbiehanie sa v schopnosti byť v tejto poľovke čo najviac vynaliezavejší už velí chvíli – v akej sa nachádzali blízki príbuzní toho, tých, ktorí sa najväčšmi pokúšali objasňovať príčiny skazonosného správania sa mužov oboch „miest“ – v snahe tlmiac vášne, vedúce k ich sebazničeniu. Chvíli, kedy už Lót a jeho rodina, ktorá upadla do nemilosti rozhnevaných mužov, rozhnevaných už do nepríčetnosti, musela ujsť z mesta, vidiac a vediac, že Sodome ani Gomore už niet pomoci.

A ako to celé dopadlo už vieme. A pre tú zvedavú, zrejme neveriacu, kam až môže viesť „bohorovnosť“ mužov Gomory a Sodomy, tých, stojacich na ich čele …

Preto, predsa len sa treba spýtať tých dnešných rozhnevaných z ich blízkej enklávy – uvedomujete si svoju zbesilosť, svoju neochotu tlmiť vášne, svoje neskrotené pudy, to predbiehanie sa v čoraz väčšej nemravnosti, v čoraz väčšej hrubosti, zlobe, v znásobovaní nenávisti a útokoch voči všetkému a každému, čo má potenciál viny..? Viny, vzišlej už len z päťhláskového prívlastku rovnajúcemu sa červenému súknu pre býka. Dnes rovnako rohatého a rozčerteného, len s dvoma nohami. S neskryte skrytým zámerom – vštepiť do podvedomia, do samej kostnej drene každého Slováka „genetickú nenávisť“ voči všetkému, čo má onen červeno-súknový päťhláskový pôvod…

Čo bude nasledovať ďalej ? LEBO tá verbálna stránka, tie slová, akokoľvek šialené, sú len znamením nového začiatku. Ako nás učí biblia.

 A už sme svedkami prvých počinov, autorsky vychádzajúcich rovno z Pinelovej nemocnice. Pre-označovanie tovaru z päť na desať hláskové prívlastky  – tými, nevedno, či v snahe vyhnúť sa verejnému lynču rozhnevaných mužov a ísť tak po prúde koncentrovaného hnevu – alebo z vlastnej, servilne motivovanej tuposti.

Vynaliezavosti, ako sa dostať čo najrýchlejšie na ľudské dno, sa nevyrovná už v našich zemepisných šírkach žiaden doterajší think-thank, žiaden „myšlienkový zásobník“…

  • prepisovanie histórie, písanej nanovo dnešnými, dobovými miestodržiteľmi moci
  • premaľovávanie historických pamätníkov..

 A čo ďalej :

  • ďalšia fáza „pre-označovania“ tabúľ, tentokrát osobností z dejín kultúry, vedy, tých z päť-hláskovým pôvodom..?  
  • ruckfahrt popierania „pôvodu“ osôb, ako kedysi pri smutných chvíľach našej histórie – ako vtedy z dôvodu vierovyznania ?
  • a či neprídu na rad krstné mená, s potenciálom niesť vinu aj za ich „pôvod“.. ?

Lótoví potomkovia, z enklávy, Borisovia, Igorovia, Vladimírovia, Oľgy, Niny, Nade..,  s potenciálom viny,  ste teraz na rade VY..?  LEBO ešte nevedno, kým ich Boh nezastaví – čím, kým a kde to skončí…

Potomkovia Lótov, smutné časy nastali. Jediné čo dnes radiť Vám je – neobzerať sa. Lebo skazy ste už „dnes“ videli dosť. A je treba žiť…

PS :

Bohužiaľ, dnes už nejde (pre)žiť v teple kotolní, ako svojho času, dnes už hrozí („legitímne“) studenší odchov, a ešte aj o pár rokov na dlhšie…

JUDr. Ladislav Kopál