Prvé kolo parlamentných volieb vo Francúzsku konané 12. júna nedopadlo vôbec dobre pre stranu prezidenta Macrona. Získala približne 25 percentnú podporu voličov, takmer navlas rovnako, ako opozičná strana antiestablišmentového veterána Mélenchona.

Francúzov čaká ešte druhé kolo, o týždeň. Kedže majú systém volieb v jednomandátových okrskoch (niečo podobné ako Briti), strana môže získať oveľa viac kresiel v parlamente, ako by to vyzeralo podľa celkovej podpory.

To sa celkom určite stane aj Macronovej strane, ktorá má kandidátov dobre strategicky umiestnených, ale aj tak hrozí, že nebude mať v parlamente väčšinu a Macronovi sa tak bude ťažko vládnuť (prezident má niektoré špecifické právomoci, ale na reálne vládnutie potrebuje väčšinu v parlamente, či už stálu, alebo pre prijímanie jednotlivých zákonov).

Prečo to zatiaľ dopadá takto zle, čo sa týka súčasného prezidenta?

V niečom asi zapôsobil aj šok z nedávnych udalostí. Pred zápasom Liverpoolu s Madridom na národnom štadióne došlo k vážnym organizačným problémom (dlhé čakanie na vpustenie na štadión, tvrdý zásah polície). Navyše, aj k šokujúcim scénám: gangy z priľahlej, chudobnej štvrte Saint-Denis prišli k štadiónu, často s nožmi a mačetami a fanúšikov za bieleho dňa takto ozbrojene okrádali.

Hlavné spravodajstvá to, myslím, nedávali, ale kopa menších médií o tom informovala.

Aj to asi prispelo k podčiarknutiu problémov krajiny.

A tie sú výsledkom dlhodobého vývoja. Francúzi sú nespokojní.

– Prvá vec: ekonomické nerovnosti. Niežeby sa Francúzom ako národu žilo zle, sú veľmi bohatí, ale blahobyt je dosť nerovnomerný.

Vysvetlím to na príklade akademických zamestnancov, kde situáciu vcelku dobre poznám: ak ste profesorom na niektorej prestížnej škole a popri tom máte úväzok v nejakom výskumnom inštitúte, váš hrubý príjem je pokojne aj 10 tisíc eur mesačne. Pred časom vypukol škandál, keď sa zistilo, že viacero ľudí na pološtátnej vysokej škole Sciences Po zarábalo 15-20 tisíc eur mesačne. Naopak, kopa doktorandov žije dosť zle, a po doktoráte trvá aj 20 rokov, kým sa dostanete na nejaký stabilný a dobre platený post (ak nerobíte niečo, po čom je veľký dopyt, biochémiu, AI, a podobne).

Podobné je to aj v ďalších oblastiach, napríklad štátnej službe, ale nielen.

Čiže veľa ľudí má pocit, že má strašne ďaleko od toho, kým sa dostane na posty, ktoré im umožnia vcelku dobre si žiť tak, ako by vzhľadom na svoje vzdelanie, ktoré je vo Francúzsku veľmi náročné, predpokladali.

Potom je kopa ľudí, ktorí sa na žiadne lepšie posty vôbec nemajú šancu dostať. Slovákovi je niekedy aj divné, prečo sa sťažuje Francúz, ktorý má plat napríklad 1200 v hrubom, že sa mu zle žije. Ale vo Francúzsku máte prakticky za všetko vyššie poplatky ako na Slovensku, vyššie dane, vyššie notárske poplatky, viac nečakaných bankových poplatkov. Toto ľudí nesmierne štve, majú pocit, že im niekto neustále vyťahuje peniaze z vrecák.

– Druhá vec: spoločenské napätie, najmä v dosledku imigrácie. Veľmi veľká časť imigrantov (prevažne Arabov, čiastočne ľudí zo subsaharskej Afriky, plus nejakí Turci) sa postupne do života vo Francúzsku dobre integruje (neverte rasistickým skratkám o tom, ako sa Arabi nikdy neprispôsobia, alebo ako sa černochom vraj nechce pracovať). ALE veľká časť nie. Ostávajú žiť na veľkých sídliskách, kam sa občas aj polícia bojí vkročiť, bez šance nájsť si nejakú lepšie platenú prácu.

Tých imigrantov je jednoducho príliš veľa. Ak to poviete, dostanete nálepku krajného pravičiaka, tak to veľa ľudí nehovorí, ale mnohým to pritom prekáža.

Le Penovej to v parlamentných voľbách, na rozdiel od prezidentských, veľmi nepomáha (má slabých kandidátov v jednotlivých okrskoch, takže kresiel získa možno 20-30), ale aj toto je otázka, pre ktorú veľa ľudí napríklad radšej ani nejde voliť (účasť je veľmi nízka, pod 50 percent).

– Tretia vec: skostnatelé inštitúcie, byrokracia. Aj to mnohým, najmä mladším, prekáža. Francúzi niekedy vedia byť úžasne kreatívni a akcieschopní, ale často, naopak, pri kontakte s francúzskymi inštitúciami žasnete, ako byrokraticky sú niektoré nastavené.

Aj toto vedie k takej tej pomerne blbej nálade, niekedy sa vám až nechce veriť, koľko sa vedia Francúzi sťažovať na svoj život (skúste sa dať do reči s taxikárom, alebo študentmi v kaviarni).

Do toho terajšie vysoké ceny benzínu a mnohých potravín. Proste, aj keď veľmi veľká časť Francúzska si žije pomerne sladko, veľa ľudí je dlhodobo veľmi nespokojných.

A keďže je to veľká krajina, to, ako tam dopadnú voľby, môže dosť ovplyvniť nálady aj v ďalších krajinách, takisto, ako politiku celej Európskej únie, napríklad.

Takže to bude veľmi zaujímavé sledovať.

Juraj Draxler

By Archa21