Primátori a starostovia dotknutých obcí okolo vojenských letísk sa nenechali obalamutiť ministrom obrany, a ten zareagoval tak nepríčetne, že iba dokázal, že nie je spôsobilý ani odborne, no hlavne osobnostne a morálne zastávať akýkoľvek verejný úrad. Napísal na sociálnej sieti Eduard Chmelár.

Primátor Banskej Bystrice Ján Nosko zaslal ešte 21. januára v mene primátorov a starostov v okolí Sliača list ministrovi obrany Jarovi Naďovi, v ktorom ho úctivou formou požiadal, aby mu zodpovedal 16 veľmi konkrétnych otázok, týkajúcich sa vojenskej zmluvy s USA, ktoré vzišli z ich spoločného stretnutia.

Po desiatich dňoch, teda predvčerom, dostal od ministra všeobecnú odpoveď, ktorá bola kratšia ako súbor primátorových otázok. Na väčšinu otázok Naď vôbec neodpovedal a reagoval buď všeobecnými frázami alebo (ako obyčajne) zavádzal a popieral to, čo mu primátor uvádzal čierne na bielom konkrétnou citáciou príslušného článku zmluvy.

Je preto logické, že v reakcii na takýto „odpal“ Ján Nosko na sociálnej sieti skonštatoval, že v liste ministra obrany „nenachádzame detailné odpovede na naše otázky tak, ako sme očakávali“ a avizoval, že primátori a starostovia budú opätovne žiadať „jasné a zrozumiteľné odpovede na otázky“.

Na to sa Naď prestal ovládať a vypenil priamo pod statusom primátora Banskej Bystrice, kde mu vykričal všetko možné, od vzťahov s bývalým vedením Múzea SNP cez bývalú ministerku Laššákovú až skončil pri tom, že primátor zavádza, lebo vraj robí nadprácu pre Hlas a Smer. A opäť žiadne vecné konkrétne odpovede, iba urážky a výkriky, ako sme už u cholerického Jara z Hrubej Borše zvyknutí…

No. Musím zdôrazniť, že pán primátor sa zachoval voči Naďovi až príliš korektne. Kým čakal na odpovede od ministra, nedával žiadne rozhovory pre médiá.

Naďovo hysterické jačanie, že všetci sú klamári a kolaboranti Hlasosmeru, je už vážne na diagnózu, pretože len taký starosta obce Kuchyňa Róbert Bujna je nominantom KDH, SaS a NOVA (ktorá je dnes súčasťou OĽaNO) a voči obsadeniu vojenskej základne americkými vojakmi vedie ešte tvrdší odpor ako starostovia a primátori z okolia Sliaču. Za niekoľko dní vyzbieral 3050 podpisov miestnych obyvateľov požadujúcich referendum, odoslal ich elektronickou poštou Kancelárii prezidentky SR a keď takmer dva týždne nereagovala, nedal sa odbiť a odniesol hárky do Prezidentského paláca včera osobne. Okrem toho mi prezradil, ako prebiehala schôdzka so štátnym tajomníkom ministerstva obrany Marianom Majerom, o ktorej sa Jaro Naď lživo chvastal, že starostovia pochopili jeho zámery. Pán starosta Bujna to poprel a povedal, že položili ministerstvu 15 otázok, štátny tajomník sa po dvoch zodvihol s tým, že musí odísť a médiám povedal, že všetko si vysvetlili. Rovnako mi zatelefonovala rozhorčená primátorka Sliača, pani Ľubica Balgová, a informovala ma, že médiá jej stanovisko dezinterpretovali, a že ona je rozhodne proti rozmiestneniu amerických vojakov na Sliači. Podčiarknuté sčítané, minister opäť raz nehovoril pravdu, keď táral, že všetkých upokojil a presvedčil.

Predpokladám, že Jaro Naď bude opäť jačať, že všetci sú klamári, iba on je lietadlo. Ale táto arogancia moci je už neudržateľná. Z rozhovorov s jednotlivými primátormi a starostami som nadobudol pocit, že niektorí sú principiálne proti vojenským základniam, iní bojujú skôr o finančné kompenzácie (ale môžem sa mýliť). Podstatné však je, že považujem za povinnosť poslancov, poslankýň i najvyšších predstaviteľov štátu, aby brali pri svojom rozhodovaní do úvahy aj záujmy dotknutých obcí. Arogantnú odpoveď Jara Naďa, že „dvadsať rokov tu boli Rusi a nikto nedostal kompenzácie“, neberiem do úvahy. Ak to chce totiž porovnávať, musel by priznať, že aj toto je okupácia a že nežijeme v demokratickom štáte, v ktorom platia práva samospráv.

Chmelár Eduard

By Archa21