Vyplýva to z novej správy britských expertov, o ktorej informoval denník The Guardian. Približne 6,5 percenta všetkých hospitalizácií v Británii je výsledkom zlej reakcie ľudského organizmu na liečivá.

Predpísané lieky navyše fungujú len u 30 % až 50 percentách ľudí. Významnú úlohu tu zohráva genetika.

Takmer 99 % ľudí má najmenej jednu genetickú variáciu, ktorá ovplyvňuje ich reakciu na určité lieky vrátane bežne predpisovaných analgetík, liekov na srdcovocievne choroby a antidepresív, píše sa v správe. Vo veku 70 rokov užíva aspoň jeden z týchto liekov zhruba 90 % ľudí, píše Guardian.

Mnohé z týchto problémov možno podľa predmetnej správy zverejnenej v časopise British Pharmacological Society vyriešiť pomocou tzv. farmakogenomického testovania, ktoré umožní lekárom predpisovať lieky na základe DNA pacientov.

„Cieľom farmakogenomiky je zabezpečiť, aby pacienti dostali správny liek v správnej dávke a v správnom čase,“ povedal profesor farmakológie Munir Pirmohamed, ktorý pôsobí na Liverpoolskej univerzite. Britská Národná zdravotná služba (NHS) už v niektorých prípadoch farmakogenomiku využíva. Pacienti (respektíve pacientky) s rakovinou prsníka či hrubého čreva môžu byť otestovaní s cieľom zistiť, či im môže byť bezpečne predpísaná chemoterapeutická látka 5-fluorouracil.

Genotyp jednotlivca však môže mať vplyv aj na účinok bežne predpisovaných liekov. Opiát kodeín napríklad u istých ľudí vyvoláva viac vedľajších účinkov a u približne ôsmich percentách britského obyvateľstva nefunguje vôbec. Ďalší príklad je antibiotikum gentamicín, ktoré môžu u ľudí s genetickou predispozíciou spôsobiť stratu sluchu.

Prax analýzy DNA ľudí, ktorým nezaberajú predpísané lieky, by bolo podľa spoluautora správy Marka Caulfielda možné zaviesť už v priebehu budúceho roka, ak to schváli NHS. V budúcnosti by mohol byť pacientom dokonca ponúknutý preventívny genetický skríning, na základe ktorého by im ich lekári mohli následne presnejšie predpisovať lieky.

Zdroj

By Archa21