Pre žiadnu vojnu neexistuje ospravedlnenie.

Môžeme ale udalosti na Ukrajine zodpovedne nazvať vojnou?

Moskva tvrdí, že ide o demilitarizáciu Ukrajiny. USA, EÚ a americká marioneta s militaristicky naladeným americkým gubernátorským ministrom obrany Naďom, štekajú ako bezmocné ratlíky a vyvolávajú protiruské hystérie. Bezzubá EÚ, silná len voči poddaným euroobčanom, vyhlasuje sankcie, na ktoré bolo Rusko pripravené.

Pozrime sa na to z iného uhla.

Od roku 2014, kedy americké sorosovské úderky vyvolali na Ukrajine majdan, po tom, čo ukrajinská vláda prerušila procesy európskej integrácie, padala Ukrajina čoraz viac na ekonomické a politické dno. Vláda, vzniknutá z majdanu doviedla Ukrajinu do plienenia zdrojov západnými krajinami, k politickej nestabilite, rozpadu a územnému separatizmu. Územia, ktoré odmietali politickú nestabilitu, útlak ruských národnostných väčšín, sa v referende oddelili od Ukrajiny.

Ukrajinské proamerické vedenie, zmietajúce sa pod tlakom USA sa nechalo doviesť k žiadosti o vstup do NATO, sprevádzané odmietavým postojom viacerých prezieravejších európskych lídrov.

Obkľučovanie ruského teritória sa čoraz viac zužovalo a približovalo k ruským hraniciam až po Ukrajinu ako poslednú nárazníkovú zónu z východnej hranice. Mapa základní NATO okolo Ruskej federácie je viac ako výrečná. Ak by boli Spojené štáty americké obkľúčené zo všetkých strán jadrovými základňami Ruska, dnes by už dávno svet neexistoval.

Odmietnutie a ignorovanie žiadostí Ruska o bezpečnostné záruky zo strany USA a NATO, trvalé presuny armády NATO, ako aj samotných amerických vojsk a ich vojenskej techniky k ruským hraniciam na Ukrajine, útoky na ruských civilistov v Doneckej a Luhanskej, nemohlo nechať Rusko bez odpovede.

Existovali len dve možnosti: nechať sa dotlačiť k definitívnemu ústupu a postupnému sťahovania Ruska čoraz viac do úzadia, až po jeho definitívnu kapituláciu a pravdepodobné odovzdanie územia. Ak by sme boli niekým čoraz viac vytláčaní z vlastnej domácnosti, prenechali by sme ju votrelcom, alebo by sme podnikli taký krok, ktorý by votrelca z nej vytlačil?

Mimoriadne riskantný krok, ktorý mohol vypuknúť do jadrového konfliktu. Alebo mu predísť.

Európska diplomacia zlyhala. Či úmyselne, alebo nie, nezabránila v priebehu posledných rokov jednostrannému vyvolávania eskalácie priamo na vlastných hraniciach.

Dvojtvárnosť súčasnej politiky sa naplno prejavila v hysterickom jačaní proamerických médií, ktoré roky zamlčiavali vraždy ruských civilistov na ukrajinskom území, „humanitárnom“ bombardovaní Srbska, Sýrie, Líbye, Iraku a desiatok ďalších krajín, ktoré sú definitívne rozvrátené, spustošené, zničené. Rovnakí ľudia, ktorí sa podpísali pod milióny obetí zo strany USA, bombasticky vznášajú hrozby voči Rusku, ktoré sa chránilo len postupujúcim vpádom na svoje územie.

Podľa posledného vyjadrenia Moskvy boli ukrajinské protivzdušné sily potlačené a infraštruktúra leteckých základní bola vyradená z prevádzky. Útoky sú zamerané na strategické ciele, ktoré majú vyradiť vojenskú infraštruktúru Ukrajiny. Zábery zahraničných alternatívnych spravodajov ukazujú relatívne pokojné ulice Kyjeva.

S najväčšou pravdepodobnosťou na Ukrajine zavládne o pár dní, alebo týždňov pokoj, pokiaľ sa do sporu nezamiešajú cudzie vojská. Mainstreamové masmédiá budú však budú živiť údajný vojnový konflikt dostatočne dlho na to, aby ho využili pre ďalšie americké zámery. Rovnako ako pri covide budú vysielať vyfabulované poplašné správy, ukazovať zábery ukrajinských hraníc s údajnými utečencami.

V čase, kedy mali európski lídri sklapnúť, aby nevyostrovali už dosť napätú situáciu, prenášajú veľkohubé prázdne floskule o sankciách, aby sa zavďačili americkému predátorovi. A to v čase historicky najväčšej riadenej krízy, kedy sa Európa ekonomicky rúti ku dnu a ohrozená je naša energetická bezpečnosť. Európa je závislá na ruskej energetike a americké vyprovokovanie Ruska k reakcii a následné sankcie postihnú len európske ekonomiky a nie Rusko, ktoré bolo na sankcie pripravené.

Výslednicou bude odstavenie od energií, ďalšia okupácia Američanmi, definitívna likvidácia zvyškov starej európskej civilizácie a jej ekonomiky, ktoré boli naštartované pod zámienkou covidovej pandémie.

Aj priemerný ekonóm mal si vedel spočítať, že západná ekonomika bola na pokraji kolapsu a potrebovala odpútať pozornosť od svojho definitívneho pádu pod zámienkou „pandémie“.

Výboj smerom na Rusko a dobytie jeho územia a zdrojov by opäť na čas oddialilo krach západu a umocnilo tzv. ekonomický reštart z dielne amerických elít.

O tom, že tieto kroky boli zámerom amerických zákulisných elít niet pochýb.

Ing. Iveta Michalíková