Obyvatelia našej krajiny z akéhosi zvláštneho dôvodu nedokážu posudzovať politikov podľa reálnych dopadov na svoje životy, na život krajiny, ale opakovane sa nechávajú podvádzať medovými rečami profesionálnych podvodníkov, politikov.

Ak nedokážeme triezvo posudzovať výsledky politiky, ktorej jediným zreteľným výsledkom je systematický, dlhodobý všeobecný úpadok, potom nečudo, že sa tackáme ako opitá mucha medzi dvomi politickými alternatívami, z ktorých jedna je zlá a druhá ešte horšia.

Ľudia akoby stratili schopnosť využívať vo svojom živote jednoduchú múdrosť „Strom poznáš po ovocí“. A tak si užívame zneužívanie spravodajskej služby v politickom boji, vojnu v polícii, nadmerné využívanie nepatričnej právomoci generálneho prokurátora zastaviť trestné stíhanie, nevymožiteľnosť práva, drzé porušovanie ľudských práv vládou až po otvorenú podporu fašizmu z najvyšších poschodí štátnej moci.

Veľa bolo v spoločnosti počuť o manipuláciách trestných konaní na úrovni vyšetrovateľov často riadených priamo z úrovne prokuratúry. Je nepochybné, že v našej krajine je selektívne uplatňovanie práva spôsobom ochrany osôb a skupín, ktoré považujú našu krajinu za svoje vlastníctvo.

Pozrime sa na typické postupy OČTK zameraných na poskytnutie ochrany zločincom s väzbami na politiku, na políciu a na spravodajské služby:

Príklad: Bolo podané trestné oznámenie, v ňom je uvedené kto, kedy, akým spôsobom sa mal dopustiť trestnej činnosti. Oznamovateľ priložil dôkazy, uviedol svedkov, ktorí môžu oznámené skutočnosti dosvedčiť. Vyšetrovateľ si predvolá oznamovateľa, vypočuje ho a spíše výpoveď. Následne na výsluch predvolá osobu podozrivú z trestnej činnosti. Ak ide o osobu/osoby s kontaktami, začnú sa diať veci…

Osoba podozrivá z trestnej činnosti po oboznámení sa s tým, že má na krku trestné oznámenie, kontaktuje svoje známosti s cieľom získať na vyšetrovateľa kontakt cez takú osobu, ktorá na vyšetrovateľa môže vplývať – nadriadený, kolega s priateľskými väzbami, vydierači… Vyšetrovateľ po naštartovaní kontaktu s pozadím podozrivého vypne svoje „najlepšie svedomie a vedomie“ a začne pracovať v prospech podozrivej osoby. Ak nestačí jednoduché pozmeňovanie dôkazov, ničenie dôkazov, zastrašenie oznamovateľa a svedkov, je vyfabrikovaný príbeh o neexistencii dôvodov na tresté stíhanie a následne v súlade s týmto príbehom sú ničené a pozmeňované všetky dôkazy, na ktoré poukazuje oznamovateľ a ktoré má vyšetrovateľ zaistiť, ale zatiaľ sú v držbe podozrivého. Ak má hajzlík väzby na politiku, v ešte lepšom prípade na spravodajskú službu, postará sa tím spriaznených o zmenu dôkazov v spise, v organizáciach, v štátnych inštitúciach tak, aby pozmenením dôkazov vytvorili alternatívnu minulosť, na základe ktorej vyšetrovateľ vyšetrovanie zastaví, a to bez ohľadu na existenciu ďalších dôkazov, ktoré vyšetrovateľ jednoducho ignoruje, bez výsluchu kľúčových svedkov, ktorých sa vyšetrovateľ rozhodne nevypočuť. Len tak, pretože môže.

S pozmenenou dôkaznou históriou a vymysleným príbehom podozrivý vytvorí pre vyšetrovateľa alebo v spolupráci s vyšetrovateľom podklad na odmietnutie trestného oznámenia a konštatovanie, že oznamovateľ je „mimo“. Pre vyšetrovateľa dokonca nepredstavuje problém „v záujme veci“ porušiť zásadu časovej následnosti a popierať jedne dôkaz odvolávaním sa na dôkaz, ktorý prišiel na svetlo sveta až následne, o niekoľko mesiacov neskôr.

Aby si bol oznamovateľ na čistom, že vyšetrovanie bude nekompromisne vedené v prospech „chráneného“ podozrivého, pokojne oznamovateľovi vo svojom rozhodnutí vyšetrovateľ ozrejmí, že vyšetrovateľ sám rozhoduje o tom, aké dôkazy zaobstará, ktoré z nich vezme do úvahy a či vôbec vypočuje svedkov, ktorí sú pre posúdenie konanie podozrivého kľúčovými. To aby bolo jasno. Neúplné a manipulované vyšetrovanie je u nás realitou. Svojvôľa ako hrom, ale koho by to zaujímalo, keď problémy majú iba najobyčajnejší ľudia?

Ak náhodou stihnete v lehote 3 dní podať voči bezočivému rozhodnutiu vyšetrovateľa sťažnosť, prokurátor vezme fiktívny príbeh podozrivého ako fakt, starostlivo povyberané a pozmenené dôkazy takisto a odpíše vám, že ste v podstate debil, a vašu sťažnosť zamietne. Vybavené. Oznámenie o reálnej trestnej činnosti je definitívne spratané zo stola, pretože vyšetrovateľ „má právo robiť si čo chce“. Niektorí vyšetrovatelia sú obyčajné predajné štetky pracujúce v prospech zločinu organizovaného šmejdami z prostredia politiky, polície, prokuratúry a súdov. Čuduje sa ešte niekto tomu, že v SR dlhodobo žijeme v právnej neistote, vymožiteľnosť práva pre obyčajného človeka je prakticky nulová, ak je v konflikte s organizovaným zločinom?

Zvláštnu úlohu vyšetrovania, či skôr zakrývania trestnej činnosti v našom štáte zohráva prokuratúra. Práve ona by mala byť zárukou rešpektovania zákonnosti, objektívneho a úplného vyšetrovania podozrení na páchanie trestnej činnosti od prijatia oznámenia až po odovzdanie veci na súd. V praxi sme však v priamom prenose svedkami opaku. Plní prokuratúra svoju úlohu v štáte tak ako má? Asi nie, ak je všeobecne viditeľné, ako prokuratúra posväcuje svojvôľu vyšetrovateľov, znevažuje právo, z rovnosti pred zákonom a ľudských práv si otvorene robí riť. Prokuratúra je tou štátnou inštitúciou, ktorá poskytuje beztrestnosť osobám z kruhu osôb chránených pred dôsledkami ich vlastnej trestnej činnosti. Jadrom ochrany „privilegovaných“ zločincov je práve prokuratúra. Málo nám v tomto zmysle ukázali Čižnár a Kováčik? Chová niekto v sebe ilúziu o tom, že Žilinka je lepší? Čerešničkou na torte z veľkej kopy sračiek je právomoc generálneho prokurátora zastaviť vyšetrovanie trestnej činnosti kedykoľvek v jeho priebehu. Len tak. Jedna jediná osoba má možnosť zrušiť dlhodobé úsilie množstva ľudí len tak. Je ilúziou myslieť si, že generálny prokurátor zastavuje IBA vyšetrovania, ktoré síce boli pre tímy vyšetrovateľov dlhý čas dôvodné (preto viedli vyšetrovanie), ale on sám, pán veľkomožný vie, že trestné stíhanie musí zastaviť, aby niekomu nebolo ublížené. Dokonca ani nikomu nemusí nič vysvetľovať. Hnus. A súčasne naša realita.

Obyvateľstvo nespôsobilé odlišovať zločincov od slušných ľudí si užíva dnes už len slabo skrývanú formu fašistickej diktatúry. Jadrom tohto fašizmu je nefunkčnosť orgánov činných v trestnom konaní, predovšetkým prokuratúry. Vrátane generálnej prokuratúry.

Šmejdi požívajúci ochranu pred trestom za páchanú trestnú činnosť predstavujú „sociálnu rakovinu“. Parazitujú na spoločnosti, pomaly ju zabíjajú a sú všade ako metastázy. Sú medzi vyšetrovateľmi, na prokuratúre, na súdoch, medzi advokátmi. Je príznačné, že väčšina príslušníkov organizovaného zločinu SR sa pýši titulom JUDr. Zdá sa, že titul JUDr. je mnohými ich držiteľmi vnímaný ako licencia podvádzať.

Nabudúce uvediem príklady z praxe.

P.S.: Je zrejmé, že v každej sociálnej či profesnej skupine sa nájdu aj čestní ľudia. Tí sa nachádzajú aj medzi policajtami, medzi vyšetrovateľmi, medzi prokurátormi a aj na súdoch. Lenže pod tlakom organizovaných mafií nemajú šancu pretlačiť právo do života. V týchto časoch nikto nechce prísť o prácu a príjem zo zamestnania. Všetci predsa žijeme z peňazí. Týmto ľuďom sa ospravedlňujem za všeobecne znejúce konštatovania a závery.

By Roman