Vo videách (nižšie) sme mohli počuť vyjadrenia poslanca za SaS Petra Osuského, ktorý otvorene hovorí o tom, že v Kremli sedí Hitler. Osuský hlasoval za prelety lietadiel NATO, ktoré bombardovali Juhosláviu. O hlasovaní povedal, že nemá žiaden pocit viny, Srbi si to zaslúžili. Najnovšie povedal: Nikto nemôže povedať, že napriek všetkému, čo sa deje, by malo byť našim konečným radostným cieľom Červené námestie, ktoré bude ploché, lebo na ňom nebude nič stáť, bude tam len ticho cvrlikať Stroncium-90.

Rusko musí padnúť na kolená, napísal Osuský na sociálnej sieti. Prečo by sme mali ihneď prijať Ukrajinu do NATO a pokúsiť sa zabezpečiť čistejšie nebo nad Ukrajinou, píše Osuský vo facebookovom statuse.

„S Ruskom už vo vojne sme. Prezidentovi Putinovi sme ustopovali dlho. Ustupoval mu demokratický svet, predovšetkým však Európska únia. Pripusťme totiž, že to, čo Putin predvádzal, bolo bližšie pri našich humnách ako pri humnách štátu Texas či Oregon. Áno, ustupovali sme Putinovi, často z dôvodov našej zištnosti a bojazlivosti,“ myslí si Osuský. A pokračuje.

Jedná sa o zmes príčin, ktoré v prvom dôvode stelesňuje bývalý nemecký sociálnodemokratický kancelár Gerhard Schröder ako kúpený agent pôsobiaci v Gazprome v prospech Ríše zla. Na druhej strane tu bolo a je smutné vedomie, že Európa nemá možnosť postaviť sa Rusku bez USA. Európa trpí slabosťou, ktorú si dekády hanebne „pestovala“. Jedná sa o stav, pre ktorý bol Édouard Daladier (francúzsky politik a predseda vlády Francúzska na začiatku druhej svetovej vojny) ochotný podpísať Mníchovskú dohodu. Vedel totiž, ako by Francúzsko skončilo, ak by naň Wehrmacht zaútočil, čo sa i do bodky potvrdilo.

Ako hovorí klasik našej policajnej služby, my vieme, že oni vedia, že my vieme. A Francúzi vedeli a zhruba to isté vie dnes aj Európa. Toto je jeden z dôvodov, prečo Európa ustupovala Putinovi. Neznamená to, že by Európa nechcela, aby v jej okolí existovali ďalšie demokratické štáty, no Európa vie, že nedokáže vojensky vymôcť takmer nič. Teší ma však, že sa Európa teraz vzmohla aspoň inak.

Obchodné vzťahy s Ruskom boli ekonomicky pohodlné a ruský plyn sme dostávali až do našich domovov. Niečo to však v dôsledkoch znamená a Európa, navyknutá pokiaľ možno nič neobetovať a stále ekonomicky rásť, si nevedela predstaviť, že by sa životná úroveň nezlepšovala, stagnovala alebo dokonca o niečo klesla. Toto je v Európe „mentálnou výbavou“ generácií nárokovej spoločnosti. Je zrejmé, že sa nikto nechce uskromňovať a chýba tu ochota nasledovať žiarivý príklad Britov počas druhej svetovej vojny: oni vydržali, nezlomili sa a dlho vzdorovali Hitlerovi a Stalinovi osamote, keďže sa vtedy boľševici s nacistami objímali a Stalin posielal Vodcovi potrebné suroviny.

Tento duch je v Európe, žiaľ, preč. Nikto nevolá za každú cenu po vojne, no človek volá aspoň po predstave, že sme ochotní mať v byte o pár stupňov menej vediac, že v Charkove ľudia ako my mrznú. Teda: nekupovať plyn, ktorý nám dodáva Ríša zla. Platením za ruský plyn permanentne vyzbrojujeme Rusko. Dúfam, že Európa už hádam pochopila, že existujú morálne hranice konania business as usual.

Tie pôvodné sankcie neboli dostatočné, pretože prevládol záujem o business as usual as much as possible. Urbi et orbi sme síce deklarovali, že sme principiálni, no stále sme mysleli na pohodlné dodávky surovín. Ríša zla svetu nedodáva počítače ani polovodiče, ani nové lieky na rakovinu, a nedodáva takmer vôbec nič, čím by sa odlíšila od akejkoľvek inej rozvojovej krajiny tretieho sveta, ktorá dodáva suroviny. Bola to teda čiara, za ktorú sa nemalo ísť.

Vo Viedni som na zasadnutí Stáleho výboru PZ OBSE pred týždňom povedal – a muselo to zarezonovať, keďže vedúci ruskej delegácie to výslovne zmienil vo svojej odpovedi – že Rusko musíme dostať na kolená. To je presne to, čo je potrebné spraviť! Rusko musí byť oslabené – i keď si nemyslím si, že sa Ríša zla obratom zmení na súbor anjelov, no každopádne to Putin musí zažiť a musí to zažiť aj ruský ľud.

Opakovane som sa zúčastnil volieb v Rusku ako pozorovateľ PZ OBSE, prvý raz vtedy, keď sa stal Putin prezidentom prvýkrát. Bol som volebným pozorovateľom aj po dvadsiatich rokov počas „jeho“ ostatných volieb, ktoré už reálnymi voľbami neboli. No treba povedať, že napriek tomu, že sa zrejme do urien tam i onam programovo pchali balíky hlasov, Putin by voľby reálne vyhral. I keď nie takým percentuálnym rozdielom a za takej účasti voličov, o ktorú mu predovšetkým išlo. Reči, že Rusko nie je Putin, nie sú ani proste pravdivé, Rusko je aj, ba predovšetkým Putin. Tak, ako bol Hitler, až do vojenských porážok, dlho Nemecko. Väčšina obyvateľov Ruska Putina podporuje.

Keď sa vstupuje do významnej ekonomickej skupiny, akou je EÚ, tak pripusťme, že je potrebné nových členov „prekádrovať“, na tom nie je nič zlé. Myslím si, že to, čo má Ukrajina dostať, je jasná nádej, že sa členom EÚ po splnení podmienok stane. Iná vec je prijatie do NATO, ktoré nie je ekonomickým združením. NATO je obranné zoskupenie, ktoré chráni svojich členov pred agresormi. Pripusťme, že Ukrajina potrebuje ochranu pred agresorom.

Prijatie Ukrajiny do NATO – i ak by malo byť operatívne a – nerozvráti ani ekonomiku, ani nič iné v EÚ. Nad Ukrajinu to však postaví istý dáždnik a dá sa to robiť i v „skrátenom konaní“. Tam nie je obava z ničoho iného, len z toho, že budeme musieť okamžite i my, všetci členovia NATO, ukázať odvahu a charakter. Do EÚ má byť poskytnutá nádej a do NATO má byť Ukrajina prijatá ihneď.

Je to realizovateľné do tej miery, do akej bude vôľa členských krajín NATO Ukrajinu prijať a postaviť sa tým zlu. Realizovateľné to je škrtom pera. Ratifikácia v parlamentoch členských krajín trvá pár desiatok sekúnd v každom. Nie je o čom meditovať.

Vo vojne s Ruskom už sme. To po prvé. K tým rečiam o jadrových zbraniach toto: To, že sa pôvodne zdalo, že Putin je súdny človek, mnohých, vrátane mňa primerane nevarovalo a tak sme si mylne mysleli, že sa Putin neodváži zaútočiť na Ukrajinu. Túto bariéru však prelomil a je načase pripustiť, že je schopný použiť aj jadrové zbrane.

Jedna vec je istá, výsledkom jadrovej vojny by bolo, že Rusko by prestalo existovať. Fyzicky.

V prípade totálnej vojny sa neuvažuje o chirurgicky presných zákrokoch. Totálna vojna sa vedie na zničenie nepriateľa. Nehovorili by sme o collateral damages, lebo collateral damages by boli cieľom vojny. Inými slovami, Rusko by muselo svojimi hlavicami pokryť veľký kus sveta. Naopak NATO, by svojimi jadrovými hlavicami pokrylo len istú časť Ruska. Nepokrývali by sme lovcov soboľov v tajge ani zrejme Čukotku. Odveta demokracií by bola nepochybne koncentrovaná a samozrejme pre Rusko tragická.

Dúfajme, že takto šialený by Putin nebol. Vedel by totiž, že ak by bol v ktoromkoľvek atómovom kryte, tak by sa mu neoplatilo vyliezť na zemský povrch. Stroncium by žiarilo roky.

Domnievam sa, že porážka ruskej armády na Ukrajine by bola ťažkou porážkou Putina i na domácej scéne. Rusko by bolo porazené, naďalej by trpelo sankciami a takáto krajina bude slabnúť. Preto sankcie, ktoré sme prijali a ktoré dodatočne ešte prijmeme, musia Rusko zraziť.

Niekto by povedal, že Rusku ostane Čína. Na to ja vždy dodávam, že Čína je chladne kalkulujúca a cynická. A keď zostane Čína Rusku ako klient, tak Čína bude Rusku diktovať podmienky. Ak Rusko nebude chcieť predať nerastné suroviny Číne za cenu, ktorú si sama určí, Čína od Ruska tieto nerastné suroviny nekúpi. Ak štát nemá čo dodať ľuďom do úst, tak exportné produkty a suroviny predá za akúkoľvek cenu. To sa javí ako reálnejšia alternatíva ako vojna s Ruskom až po Vladivostok. Rusko musí pod ťarchou ekonomických sankcii a medzinárodnej izolácie padnúť na kolená. Ani Čína nemá motiváciu obetavo držať silnejšie Rusko pri živote a má s ním možno vlastné plány

Boris Johnson sa rozhodol, na rozdiel od Chamberlaina, neostať v hanbe. Británia nevajatala. Podstatné bude, aby EÚ nehľadala, žiadne výhybky a so sankciami pokračovala. Áno, musíme si byť vedomí, že sankcie budú bolieť a budú niečo stáť aj nás. Sme však najbohatší kúsok sveta. Ak my spustíme dačo z toho, čo máme, tak to nebude tak tragický problém.

Rusko by si muselo rozmyslieť, či bude pokračovať s útokmi. Prvé, čo je potrebné zabezpečiť, je nebo na Ukrajinou. Následne by nielen Rusko strieľalo rakety s plochou dráhou do obytných vežiakov, ale i my, keďže by sme vedeli kde sú nazhromaždené ruské vojská, by sme Rusom posielali raketové pozdravy. Karta by sa obrátila. Vojensky sme neporovnateľne silnejší a Rusko by si netrúflo na totálny konflikt so silným Západom, pokiaľ by sme v odvete neútočili priamo na Moskvu či Petrohrad.

Pokiaľ ide o vstup do NATO, tak na prijatie Ukrajiny do NATO je potrebné jedno dlhé večerné sedenie predstaviteľov členských krajín. A potom istý čas hádok demokratických strán v parlamentoch členských krajín s piatou kolónou Ríše zla. Tá zďaleka nie je odpornou súčasťou výlučne len toho slovenského, uzatvára svoje úvahy Peter Osuský.

Video: www.youtube.com

By Archa21