JUDr. Ladislav Kopál adresoval list vedeniu RTVS a jej generálnemu riaditeľovi Jaroslavovi Rezníkovi (foto). Prinášame ho v plnom znení.

Verejná SŤAŽNOSŤ na vedenie spravodajskej sekcie

na bezprecedentné neprimerané zneužívanie verejného priestoru v spojitosti s porušovaním práv občanov a povinností RTVS spojených s nedodržiavaním imperatívneho poskytovania plnohodnotného nerušeného vysielania programov určených na voľnočasové aktivity, využívané primárne ľuďmi v seniorskom veku, ktorí sú odkázaní naň vo veľkom rozsahu – spôsobom nižšie uvedeným

– na porušovanie povinností RTVS spojených s verejnou prezentáciou (preukazne) klamlivých informácií, majúcich potenciál podpory šírenia poplašnej správy, spôsobilých svojimi dôsledkami podporovať verejné znepokojenie a bezdôvodné hrozby šírenia radiácie  na území Slovenska v spojitosti s ohrozením jadrových elektrární  

– v príčinnej súvislosti s uvedeným – s poukazom na zamlčovanie informácií o zdroji a pôvode ich vzniku a o bezodkladnej verejnej náprave – vykonanej na roveň zverejneným rozsahom, obsahom, formou i spôsobom 

– v regulačnom rámci zákona o RTVS a zákona o vysielaní a retransmisii.

K tomu uvádzame nasledovnú dôvodovú informáciu :

     V súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine RTVS opakovane zverejňovala  mimoriadne závažné správy o akútnej hrozbe atómovej havárie spojenej s útokmi ruských vojsk na jadrové elektrárne v Černobyle a v Záporoží. S potenciálnymi dôsledkami aj na územie Slovenskej republiky.

Keďže už sama skutočnosť jadrového výbuchu v Černobyle naháňa oprávnenú hrôzu obyvateľov Ukrajiny i okolitých štátov – vrátane Slovenska – svojimi možnými dôsledkami, s ohľadom na neblaho  pamätnú udalosť spred 35 rokov – ide o správy s mimoriadne závažným obsahom – majúcim osobitný potenciál vzbudzovať v občianskej verejnosti hrozbu zamorenia územia s nenapraviteľnými – ľudské zdravie a život ohrozujúcimi dôsledkami a následkami.

Ba čo viac – majú potenciál šírenia poplašnej správy, ktorá sa nezakladá na pravde Správy s mimoriadne nebezpečným obsahom a dôsledkami na správanie s a obyvateľstva. .

POUKAZUJEM v tejto súvislosti na vyhlásenie  – ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytro Kutleba, šíriaceho sa v občianskej verejnosti – ktorý VEREJNE varovne oznámil svetu, že – ak dôjde k výbuchu Záporožskej jadrovej elektrárne BUDE TO 10x HORŠIE ako výbuch v ČERNOBYLE.

Túto KATASTROFÁLNU zvesť, informáciu majúcu potenciál oprávnene vyvolať verejnú paniku pre extrému citlivosť a jej dosah a dôsledky na obyvateľstvo  – pri plnom vedomí – verejne oznámi minister zahraničných vecí Ukrajiny.

A aká je reálna skutočnosť ?

Vo veci najpovolanejšia osoba – PREDSEDA Slovenskej nukleárnej spoločnosti, profesor v odbore jadrová energetika, Vladimír Slugeň – túto zavádzajúcu KLAMLIVÚ informáciu vyvracia „od podlahy“, s poukazom na tieto dôvody :  

  1. Pokiaľ ide o Černobyľten, aj keby bol dnes zbombardovaný – „iba by sa zastavila štiepna reakcia. To je celé“. Preto by (hypotetické) bombardovanie elektrárne nemalo význam. Ak by tam dopadla nejaká výbušnina – akurát by rozmetala aktívnu zónu.
  2. Pokiaľ ide o Záporožskú jadrovú elektráreň – tá je postavená na novej technológií (je vodou chladená a nemá v sebe vznietivý ohňový potenciál, teda grafit), ktorá rátala s možnosťou ťažkej havárie – vrátane zásahu BOMBOU – v dôsledku čoho sa projektovali nádrže, kde by odtiekla rádioaktívna voda.

PRETO v tejto elektrárni nemôže dôjsť k následkom, k akým došlo v Černobyle v dôsledku prehriatia reaktora a rozbehnutiu štiepnej reakcie.  

K tomu 2 poznámky : jedna „technicko-technologická“ , jedna „komunikačno-právna“

1. Pokiaľ ide o prvú poznámku, profesor sa vyjadril k vyhláseniu ministra zahraničných vecí ohľadne záporožskej elektrárne  – odborne aj diplomaticky – takto.

ODBORNE to zhodnotil – „LOGICKOU“ úvahou ministra, ktorá mu vyšla z faktu, že – na rozdiel od Černobyľskej elektrárne – tá Záporožská má 6 blokov – takže – „násobili to riziko“.  Komentovať to,stratiť čo len slovo navyše by bolo väčšou stratou..

DIPLOMATICKY to zhrnul – suchým konštatovaním, že „NIE KAŽDÝ je ODBORNÍK“.

S tým sa pravdaže nedá nesúhlasiť. Ale problém je inde. A väčší – ako len na mávnutie rukou. A už vôbec nie odkazom, že minister zahraničia nemusí poznať jadrové technológie. LEBO tu nejde o jeho odbornú schopnosť či neschopnosť, ani o spôsobilosť vedieť posúdiť technické parametre jadrovej elektrárne.

TU ide  o alarmujúcu  ľahostajnosť k tak alarmujúcej informácií a jej zbagatelizovania do stratena.

TU, vo veci škandalózneho verejného vyhlásenia ministra „zahraničia“, ktoré javí všetky znaky podnecovania a šírenia hrozby poplašnej správy – sa OBJEKTÍVNE – pýtame : 

PREČO ste v hlavných spravodajských reláciách – vrátane tých, ktoré zverejňujete na lište obrazovky –  opakovane nezverejňovali a nezverejňujete, expressis verbis informácie  :

  • že v prípade šíriaceho sa obsahu vyhlásenia ministra zahraničných vecí Ukrajiny ide o hrubo zavádzajúcu, KLAMLIVÚ informáciu, nezakladajúcu sa na existujúcich technických poznatkoch..?
  • že správy o dôsledkoch prípadného zasiahnutia jadrovej elektrárne v Záporoží  sa nezakladajú na pravde, že sú POPLAŠNÝMI  SPRÁVAMI..? 

PREČO nebola okamžite – verejne – poskytnutá vyššie uvedená informácia – opakovane DEMENTUJÚCA jej škodlivý – zavádzajúci a klamlivý obsah..?

LEBO skutočnosť je taká, že nezostalo iba pri ohrození. Rukolapným dôkazom sú :

  • enormné nápory na lekárne s požiadavkami na TABLETKY s obsahom jódu…
  • vyhľadávanie a občiansky svojpomocné zabezpečovanie ochrany domácností pred možnou šíriacou sa radiáciou.  

Občianska spoločnosť si pýta odpovede.

TOTO je vaša najdôležitejšia – najpoctivejšia úloha – a nie priame šírenie čiastkových „vojenských“ správ a nie nepriama ľahostajnosť, opomínanie a zľahčovanie tejto správy s OBLUDNÝMI dôsledkami. Tváriac sa navyše – akoby neexistovala.

V tomto kontexte – javiaca všetky znaky – „nechať ju prejsť do stratena“ v snahe nespochybniť autoritu a dôveryhodnosť ministra zahraničných vecí Ukrajiny. TOTO je v hrubom rozpore s etikou serióznej poctivej redaktorskej/žurnalistickej práce.

Vážený pán generálny riaditeľ,

poukazujem na tieto porušenia – s naliehavou žiadosťou o vyvodenie osobnej zodpovednosti príslušných osôb – s rovnakou rozhodnosťou a vehemennciou ako ste (na rozdiel od uvedených evidentných dôvodov) postupovali a pristupovali k rozviazaniu právneho vzťahu s už bývalým šéfom spravodajstva v RTVS z mne/nám z neznámych dôvodov.

LEBO, ak je/bolo  dôvodom jeho postihu iba poskytnutie verejného priestoru pre vystúpenie pána Čarnogurského (s jeho historickým exkurzom na vývoj v Ukrajine)   tak to nebolo, nemohlo byť v rozpore so zákonom o RTVS. Naopak, je a bola to (zákonná) povinnosť RTVS – umožniť prezentáciu vyvážených a pluralitných informácií na možnosť slobodného utvárania názorov divákov na akékoľvek udalosti, tak ako zákon (o RTVS) káže Vám.    

LEBO tu už nejde o hru na slepú babu. LEBO tu už o „nezásadné“ veci. A už vôbec nie – robiť z RTVS vládneho hovorcu. A čo horšie, hovorcu tretieho sektora…  

TU ide o bezprecedentné zneváženie verejného priestoru – zadržiavaním informácií na jednej strane a poskytovaním nepravdivých, účelovo zameraných informácií občianskej verejnosti; tu už ide o flagrantné porušenie práva občanov na poskytovanie overených, korektných INFORMÁCIÍ.

Tu už ide o zneváženie žurnalistickej etiky, o klamanie občianskej verejnosti škandalóznym spôsobom, v škandalóznom rozsahu a so škandalóznymi dôsledkami.

A čo je najhoršie. Byť ticho – tam kde sa nesmie byť – ticho. Ako vo vyššie upozorňujúcom prípade. Bez nápravy a čo je už prekročenie „neprekročiteľného“ etického, morálneho a právneho rámca – bez OSPRAVEDLNENIA sa zodpovedných.

II.

A dnes to pregnantne vyplýva z ignorovania – povinnosti RTVS zverejniť túto informáciu na svojich kanáloch. BEZOKLADANE – a OPAKOVANE – tak v záujme plnenia úloh, ktoré jej vyplývajú zo zákona o RTVS a zákona o vysielaní a retransmisii – ako aj – či predovšetkým v záujme zamedzenia pretrvávajúceho šírenia potenciálneho jadrového ohrozenia Slovenska.

A pravdaže v hlavnom spravodajskom čase. A následne – s rovnakou intenzitou, s akou celý deň a večer zverejňuje informácie – bežiace na spodnej lište na všetkých programoch STV 1 a 2 –  bez ohľadu na druh, účel a zameranie vysielaného programu – rovnako v prípade edukačných, poučných (napr. pre záhradkárov) ako aj oddychových relácií seriálového typu, a pod.

ROZSAHOM a vizuálnym spôsobom – je to už za hranicou zdravého rozumu. V rozsahu a spôsobom ich podsúvaniu verejnosti je to už neprípustný, (cieľavedomý) „žurnalisticky“ neetický zásah, občiansky neempatický, nerešpektujúci už mravné požiadavky spojené so spôsobom poskytovania vysielacej služby (nedáva možnosť, neposkytuje koncesionárovi výber) – čo je hrubým zásahom do práva divákov i koncesionárov na poskytovanie plnohodnotného (NERUŠENÉHO) programového vysielania danej relácie v celosti. S dôsledkami – majúcimi závažný, neodpustiteľný vplyv na zdravie, najmä to duševné zdravie tých divákov/koncesionárov, pre ktorých bola/je RTVS zriadená…

Vediac v tejto súvislosti viac ako dobre – že  sledovanie RTVS využíva v drvivej väčšine občania v seniorskom veku, pre ktorých sú tieto programy (zo zdravotných dôvodov) vo väčšine prípadoch jedinou voľbou, ako naložiť s voľno-časovou aktivitou    

Berúc pritom do úvahy – súčasnú  obsahovú a množstevnú plnohodnotnú zabezpečenosť spravodajských informácií v pravidelných vysielacích časoch..  

A tento prístup RTVS, zahlcujúci verejný priestor už neprípustným vyššie uvedeným spôsobom – je v uvedenom kontexte neúprimný, zjavne ino-účelový, s poukazom na nerovnovážny prístup (rozsahom i spôsobom poskytovania informácií) v prípade mimoriadnych vojnových udalostí z bombardovania bývalej Juhoslávie – (tiež) v rozpore s medzinárodným právom (bez súhlasu bezpečnostnej rady OSN), s potenciálom ohrozenia bezpečnosti obyvateľstva. Bombardovania s porovnateľnými tragickými dôsledkami vojny, bombardovania územia vrátane civilných cieľov (nemocníc, škôl a s nimi spojených strát na životoch) – ba čo viac – v kontexte tohto info zdroja – bombardovania i budovy televízie v Belehrade – s tragickými dôsledkami na životoch – televíznych „kolegov“.

Záver sa týka (ne)zabezpečenosti zásady primeranosti poskytovania spravodajských informácií obsahom, rozsahom i spôsobom informovania o tragických udalostiach z oboch geografických priestorov.

O to viac, že v prípade bývalej Juhoslávie ide o rovnakú blízkosť a previazanosť obyvateľov Slovenska s oboma trpiacimi národmi. Ešte znásobenú dotknutosťou občanov Slovenska tým viac, že sa tieto vojnové útrapy priamo dotýkali našich (početných) slovenských predkov žijúcich vo Vojvodine, ktoré bolo rovnako cieľom bombardovania.

S poukazom na uvedené, informácie o záveroch (dôvodoch porušovania práva, morálky a redakčnej etiky vrátane správ o vyvodení zodpovednosti) zdvorilo žiadam poskytnúť na túto mailovú adresu – a na adresu „domácností všetkých občanov Slovenska“. Slovom i obrazom…       

JUDr. Ladislav Kopál