Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľte mi odprezentovať moje stanovisko k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických.

Zástupcovia Ministerstva obrany Slovenskej republiky sa odmietli zaoberať pripomienkami Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky uplatnenými v medzirezortnom pripomienkovom konaní s  tvrdením, že posudzovanie návrhu dohody o spolupráci  v  oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických nepatrí do vecnej pôsobnosti Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Takéto tvrdenie nemá žiadnu oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky je ústavným činiteľom a nesie zodpovednosť za činnosť prokuratúry Slovenskej republiky.

Prokuratúra Slovenskej republiky je súčasťou ústavného zriadenia ako organický článok sústavy právnych záruk zákonnosti v demokratickom a právnom štáte. Právny základ jej pôsobnosti je ustanovený v čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého  prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Ústava Slovenskej republiky teda konštituuje prokuratúru ako orgán ochrany práva s tým, že ponecháva na osobitné zákony  právnu  úpravu o konkrétnych veciach patriacich do pôsobnosti prokuratúry. Podľa § 4 ods. 1 písm. i) zákona č. 153/2001 Z.  z. o prokuratúre do pôsobnosti prokuratúry patrí podieľanie sa na tvorbe právnych prepisov. Tým zákonodarca potvrdil, že  poznatky prokurátorov získané v aplikačnej praxi uplatnené v legislatívnom procese môžu byť prínosom pre normotvornú činnosť a prispieť k dosiahnutiu určených cieľov – blízkych i vzdialených, k skvalitneniu právneho poriadku Slovenskej republiky a k  posilneniu dôvery verejnosti v právo. Právo nie je odtrhnuté od života, zasahuje do života každého jednotlivca i celej spoločnosti. Týka sa to aj dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických.

S poukazom na pôsobnosť prokuratúry vymedzenú zákonom č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je oprávnená posudzovať a  vyjadrovať sa aj k bilaterálnym medzinárodným zmluvám vojenskej povahy. Nejde len o jej právo, ale aj o jej povinnosť v záujme ochrany práv a zákonom chránených záujmov poukázať na nedostatky takej právnej úpravy, ktorou dochádza k prenosu časti výkonu práv Slovenskej republiky na iný štát a ktorá priznáva práva a ukladá povinnosti fyzickým osobám, právnickým osobám i Slovenskej republike ako štátu.

Slovenská republika má skúsenosti s pobytom cudzích vojsk na našom území. Mám na mysli vojská Varšavskej zmluvy, ktoré mali dočasný pobyt na našom území na základe Zmluvy medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík o  podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československej socialistickej republiky, ktorá nadobudla platnosť 18. októbra 1968 (v Zbierke zákonov bola uverejnená pod č. 11/1969 Zb.). V  tejto zmluve bolo výslovne uvedené, že dočasný pobyt sovietskych vojsk na území Československej socialistickej republiky nenaruší jej suverenitu  a  že sovietske vojská sa nebudú miešať do vnútorných vecí Československej socialistickej republiky, že sovietske vojská, osoby k nim patriace a členovia rodín týchto osôb nachádzajúce sa na území Československej socialistickej republiky budú zachovávať právny poriadok platný v Československej socialistickej republike (čl. 2) a že – to chcem zdôrazniť, pri trestných činoch a priestupkoch, ktoré na území Československej socialistickej  republiky spáchajú osoby patriace k sovietskym vojskám alebo členovia ich rodín, sa uplatňuje československé právo a pôsobia československé súdy, prokuratúra a iné orgány príslušné pre otázky stíhania trestných činov  a  že trestné činy, ktoré spáchajú sovietski vojaci, vyšetruje vojenská prokuratúra a  prejednávajú ich orgány vojenskej justície Československej socialistickej republiky (čl. 9 ods. 1). Výnimky sa vzťahovali na prípady, v ktorých osoby patriace k sovietskym vojskám alebo členovia ich rodín spáchali trestné činy alebo priestupky iba proti Sovietskemu zväzu alebo proti osobám patriacim  k sovietskym vojskám alebo členom ich rodín a na prípady, v ktorých osoby patriace k sovietskym vojskám spáchali trestné činy alebo priestupky pri plnení služobných povinností v priestoroch stálych posádok vojenských útvarov /čl. 9 ods. 2 písm. a) a b)/.

Táto právna úprava bola pre Slovenskú republiku nepochybne výhodnejšia ako tá, ktorá je Vám v súčasnosti predložená na odsúhlasenie. A to je paradox, nad ktorým sa treba vážne zamyslieť. Žiadna okupačná zmluva nemôže byť pre štát výhodnejšia, ako zmluva, ktorá má vo svojom názve a v preambule uvedené, že ide o obrannú zmluvu.

Slovenská republika má skúsenosti aj s  pobytom vojsk členských štátov Severoatlantickej zmluvy na svojom území na základe Zmluvy medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúcej sa na status ich ozbrojených síl; táto zmluva nadobudla platnosť pre Slovenskú republiku 13. októbra 2004 (v Zbierke zákonov bola uverejnená pod č. 566/2004 Z. z.). Aj táto právna úprava je pre Slovenskú republiku výhodnejšia ako tá, ktorá je Vám v súčasnosti predložená na odsúhlasenie. A pritom, Slovenská republika je členským štátom Severoatlantickej zmluvy. To neplatí o  Spojených štátoch amerických, Slovenská republika nie je ich členským štátom.

Skúsenosti s pobytom cudzích vojsk na našom území má  aj prokuratúra.

Chcem pripomenúť, že do 31. októbra 2011 vykonávali právomoci vojenských prokuratúr Hlavná vojenská prokuratúra ako osobitná súčasť Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Vyššia vojenská prokuratúra v  Trenčíne, Vojenská obvodná prokuratúra v  Bratislave, Vojenská obvodná prokuratúra v  Banskej Bystrici a Vojenská obvodná  prokuratúra v Prešove, ktoré boli zrušené na základe novelizácie zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre zákonom č.  220/2011 Z. z. Tento zákon s účinnosťou od 1. novembra 2011 zrušil aj poľné prokuratúry, ktoré mali pôsobiť ako vojenské prokuratúry za brannej pohotovosti štátu, podľa neskoršej právnej úpravy v čase vojny alebo vojnového stavu.

Vojenské súdy boli zrušené skôr. Najprv boli vyradené zo sústavy súdov Slovenskej republiky vyššie a nižšie poľné súdy, ktoré mali pôsobiť v čase brannej pohotovosti štátu, a to s účinnosťou od 1. apríla 2005, kedy bol zrušený federálny zákon č. 335/1991 Z. z. o súdoch a sudcoch zákonom č. 757/2004 Z. z. Neskôr, s účinnosťou od 1. apríla 2009  novelizáciou zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky zákonom č. 59/2009 Z. z. došlo aj k zrušeniu  Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne, Vojenského obvodového súdu v Bratislave, Vojenského obvodového súdu v Banskej Bystrici a Vojenského obvodového súdu v Prešove.

Treba si však uvedomiť, že zrušením vojenských súdov a vojenských prokuratúr nedošlo k zrušeniu úloh, ktoré patrili do ich pôsobnosti. V súčasnosti právomoci bývalých vojenských súdov a bývalých vojenských prokuratúr vykonávajú ostatné súdy a prokuratúry zaradené do sústavy súdov a do sústavy štátnych orgánov, ktoré tvoria prokuratúru.

Preto treba odmietnuť všetky snahy o politizáciu prokuratúry. Prokuratúra má dostatok poznatkov a skúsenosti, aby mohla kvalifikovane posúdiť z  právneho hľadiska medzinárodné zmluvy vojenskej povahy. Napokon, na stanovisku a pripomienkach Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky k návrhu dohody o spolupráci v  oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických sa podieľali aj krajské prokuratúry a niektoré okresné prokuratúry, a to napriek tomu, že predkladateľ zaradil návrh tejto dohody na pripomienkové konanie počas vianočných a novoročných sviatkov.

Zásadné pripomienky Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky však boli prerokované na Ministerstve obrany Slovenskej republiky  len vo všeobecnej rozprave, neboli prerokované vecne a po jednotlivých bodoch, žiadna pripomienka nebola akceptovaná a rozpory neboli odstránené.

Postoj a vyhlásenia zástupcov Ministerstva obrany Slovenskej republiky a Ministerstva zahraničných vecí a  európskych záležitostí Slovenskej republiky a ich snaha o politizáciu prokuratúry, o dehonestáciu generálneho prokurátora Slovenskej republiky a vyhlasovanie odborných stanovísk prokuratúry za osobné politické postoje generálneho prokurátora Slovenskej republiky ma utvrdili v rozhodnutí vystúpiť v Národnej rade Slovenskej republiky.

A nielen to. Prezidentka Slovenskej republiky sa rozhodla nevyužiť svoje právo podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie, či dojednaná medzinárodná zmluva je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, pretože nenašla dôvodnú pochybnosť o jej ústavnosti. Súčasne vystúpila s vyhlásením pre média, v ktorom podporila jej prijatie s tým, že v snahe zmierniť napätie, prispieť k porozumeniu a zabrániť interpretačným nedorozumeniam udelí plnú moc na podpis dohody členovi vlády spolu s  interpretačným vyhlásením.

Pokračovanie: tu.

By Archa21