S podtitulkom : Vráťme dobrú povesť detektoru a dôveru jeho výstupom

Na Slovensku, ako sa nedá nevidieť a nepočuť hádam z každej (už nielen svetovej) strany sa v ostatnom čase udomácnil poriadny nešvár. Akoby sa rozsypalo vrece s požiadavkami na testovanie polygrafom ľudí. Prvoplánovo ako účinný nástroj na vydieranie. Zabúdajúc, že oná známa biblická pravda „KTO je z Vás bez hriechu, nech hodí do nej kameň“ je trvalkou aj po dvetisíc rokoch.   

A ten problém, tykajúci si s morálkou, je hlbší ako sa navonok môže zdať. LEBO na samom začiatku, aj na jeho konci je to vždy o tom, kto sedí na kope tých zraňujúcich kameňov. A o tom KOHO a PREČO tým kameňom chce trafiť …   

Netreba pripomínať, že tým kameňom sú slová, ktoré vedia byť často tvrdšie a zraňujúcejšie, o to viac ak sú vysielané s nemravným „posolstvom“, s posolstvom, ktoré nemá nič spoločné s dobrým, šľachetným úmyslom. S posolstvom hádzaným dôverčivej a nie vždy zorientovanej verejnosti ako dobre vyzerajúca návnada s cieleným machiavelistickým účinkom. Dnes s úlohou „number one“ – „udržať oheň“ v duši ľudí – za ÚČELOM, ktorý svätí použitie nedovolených prostriedkov. Tých, ktoré nepatria do civilizovanej doby. Tými, ktorí majú plné ústa falošných vyhlásení.                

Čo však treba pripomenúť farizejom, ktoré táto doba vygenerovala – že tie kamene, akými dobové figúry bombardujú dennodenne verejnosť z každého možného (informačného) kanála sú zradné. Nielen ich obsahom – ale aj ich vlastnosťou vrátiť sa ako bumerang vždy každému vrhačovi, obzvlášť v postavení verejného činiteľa. Každému, podľa oboch zákonov, ktoré riadia naše životy, aj podľa tých božích, aj podľa tých svetských. Vždy však adresne a podľa osobných zásluh…

  1.  

Zamlčiavaná pravda o detektore lži

Ešte prv, ako si ukážeme čoho je „bumerang“ schopný, skúsme najprv predoslať „edukačný“ právny rozmer polygrafu, známejšieho vo verejnosti ako detektor lži. Lebo využívanie jeho služieb je vážna zmysluplná činnosť. A to, že dnes sa to tak nejaví je len a len vinou „tragédov“, ktorí sa zaslúžili o jeho sprofanovanie spôsobom, ktorí túto službu svojím významom a (ne)dôverou dostali na okraj spoločnosti. A je nadovšetko známe, hádam už aj v onej „každej krčme na Slovensku“, že tým „najvychytenejším“ tragédom, nebol a nie je nikto iný – ako Matovič a po jeho vzore už aj niektorí „jeho muži“, v roli ministrov..

PRETO je treba vrátiť dobrú povesť tomuto „inštitútu“, čo je prednostne možné len dobrým poznaním jeho DNA a v jeho rámci poznaním jeho „funkcionalít“ – naprieč širokou  škálou  možností jeho využitia. A možnosťami jeho prevádzkovania. Aby len a len zásluhou spomínaných tragédov nezostal polygraf len danajským darom občanom Slovenska a výsledky jeho funkčnosti nezostali (po ich vzore) len na úrovni nedôveryhodného a nerešpektovaného strašiaka doby…

Pokusom o prinavrátenie významu a zmysluplnosti polygrafu sú aj nasledujúce riadky. Jednak pre záujemcov o vykonávanie služieb, ktoré polygraf so sebou prináša. Jednak pre potenciálnych „spotrebiteľov“ služieb tohto druhu. V prvom prípade pre fyzické a právnické osoby s možnosťou ich poskytovania podnikateľským spôsobom. Čestne, dôveryhodne a najmä objektívne. Akcentujúc fakt, že túto službu je možné a nanajvýš potrebné vykonávať „dodávateľsky“, tzn. treťou nezávislou osobou.

LEBO na využívanie služieb „detektora lži“ – nemá (chvalabohu) monopol štát, teda jeho štátne inštitúcie. A už vôbec nie je subjekt v roli zamestnávateľa, ktorý navonok vysiela – ako je správne a potrebné detektorom preukázať „morálnu spôsobilosť“ svojich zamestnancov.

A že je povesť detektora pod bodom mrazu, to je dnes každému súdnemu človeku jasné, pripomínajúc :

LEBO človek manipulátor…

LEBO človeku, ktorý najprv vyrobí topánku a potom k nemu dohľadáva diely pre vyrobenie kopýtka sa nedá dôverovať (mysliac tým na obdobné kopýtko, aké napr. pracovníci NAKA názorne dodatočne „dorábali“ „na pracovnej porade“ – s úmyslom „našiť vopred objednanej topánke“ skutkovú podstatu trestného konania, ktorá by bola dozorovaná špeciálnou „vnútropodnikovou kontrolou“).

LEBO – potom sú už aj otázky pre detektor zbytočné…

LEBO sa už vopred vie, že „vrahom je záhradník“…

PRETO – nech v tejto prvej fáze teraz zbystria pozornosť najmä tí, ktorí chcú vrátiť dôveru v detektor a mať to zároveň aj ako svoju profesionálnu prácu, len nevedia ako na to. Inak povedané robiť to – „na živnosť“ alebo na základe iného osobitného zákona. Lebo aj túto možnosť – v širšom spektre využitia jeho služieb – pripúšťa právny poriadok, osobitne živnostenský zákon.

V druhej fáze – tí, ktorí chcú nazrieť, ako detektor funguje v roli bumerangu, ak si osvojí naň (monopolný) patent ten, sediaci na samom vrchu vládnej kopy…

III.

Služby detektora lži v regulačnom rámci živnostenského zákona a iných osobitných predpisov pri „produktoch“, určených na civilné účely

Regulačný právny rámec na začiatku pýta pripomenúť, že ak je reč o detektore lži využívanom podnikateľským spôsobom – treba mať na začiatku na zreteli 2 skutkové východiská.

  • obsah a účel výstupu technického zariadenia (záznamu) a jeho využitie na konkrétne účely,
  • mieru, charakter a vplyv subjektívnej činnosti, ktorá podmieňuje/ovplyvňuje výsledok prevádzkovania technického zariadenia/detektora, a od ktorej zároveň závisí aj vyhodnotenie obsahu záznamu.

V tomto zmysle je potrebné rozlíšiť  :

prevádzkovanie zariadeniana zdravotnícke, personálne alebo iné špecifické účely na základe záznamu chodu srdca, aktivity mozgu, tepu, tlaku krvi, zmeny objemu a pod. (elektrokardiograf, elektroencelograf, polygraf vo význame „detektovania lži“ a pod.)

a

výkon  „obsluhy“ tohto zariadenia, jednak čo domiery subjektívneho vplyvu na nameraný  alebo zistený obsah záznamu, jednak čo do profesionálnej kvalifikácie „obsluhy“ (kvality vyhodnotenia zistených údajov a meraní).

V tomto „typologickom“ rámci možno vyvodiť, že :

1. Ak ide o rutinné prevádzkovanie (technického) zariadenia na zisťovanie a meranie údajov alebo informácií, ktoré slúžia  na zdravotnícke, personálne alebo iné  účely komerčným spôsobom – ide o ŽIVNOSŤ, ktorú je podnikateľským spôsobom možné a potrebné vykonávať výlučne na základe živnostenského oprávnenia.

2. Ak ide o analyzovanie a vyhodnocovanie výstupov takéhoto zariadenia (zistených a nameraných údajov alebo informácií) na zdravotnícke účely, ide o činnosť zdravotníckeho pracovníka (lekára).

3. Ak ide o analyzovanie a vyhodnocovanie výstupov takéhoto zariadenia (zistených a nameraných údajov alebo informácií) na personálne a iné obdobné účely, ide o činnosť (neklinického) psychológa.

V tomto kontexte treba mať na zreteli, že podľa zákona č.199/1994 Z. z., psychologickou činnosťou treba o. i. rozumieť aj skúmanie a prognostické hodnotenie správania človeka psychologickými metódami, technikami a postupmi zodpovedajúcimi súčasným poznatkom psychologických vied a stavu praxe, ako aj používanie psycho-diagnostických metód a testov.

V spojitosti s úpravou živnostenského zákona je treba mať na zreteli kontext, že z jeho pôsobnosti nie je vylúčené iba poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ale aj psychologická činnosť v tom chápaní ako ju vymedzuje uvedený osobitný zákon.

IV.

Služby detektora lži v regulačnom rámci živnostenského zákona a iných osobitných predpisov regulujúcich utajované skutočnosti

Za osobitnú východiskovú skutočnosť treba považovať vzťah výsledku polygrafických vyšetrení k utajovaným skutočnostiam, ako ich upravujú špeciálne osobitné predpisy. To znamená, či majú polygrafické vyšetrenia, získané na základe a prostredníctvom príslušných technických prostriedkov charakter utajovanej skutočnosti, v prvom rade za podmienok a v rozsahu zákona č.215/2004 Z. z. o utajovaných skutočnostiach..

Na to nadväzuje ďalšia právna úvaha a to, či možno dodávateľským (komerčným) spôsobom poskytnúť utajovanú skutočnosť.

Výsledok polygrafického vyšetrenia nemusí mať vždy charakter utajovanej skutočnosti

Za daného právneho stavu možno zovšeobecniť,  že polygrafické vyšetrenie má charakter vyhradenej utajovanej skutočnosti, vtedy ak možno pri manipulácií s ňou spôsobiť, či zapríčiniť ohrozenie právom chráneného záujmu štátneho orgánu alebo  fyzickú osobu  (zamestnanca) v osobitnom postavení, napríklad v postavení bezpečnostného pracovníka. Toto východisko musí tvoriť neprekročiteľný rámec možného živnostenského oprávnenia.

V praxi to znamená, že za daného právneho stavu nie je možno vylúčiť činnosť v celom rozsahu z pôsobnosti živnostenského zákona. Výsledok polygrafického vyšetrenia nemusí mať preto vždy charakter utajovanej skutočnosti, poukazujúc nato, že na účely polygrafického vyšetrenia sa môžu použiť technické prostriedky, využívajúce iný polygrafický spôsob záznamu, napríklad ekg (pozri vyššie), ako aj s poukazom na to, že výsledkom tejto činnosti môžu byť „civilné“ produkty, využívané napríklad na personálne účely (dtto pozri vyššie). 

V podmienkach živnostenského podnikania preto platí, že vykonávať a vyhodnocovať polygrafické vyšetrenia je možné aj na základe živnostenského oprávnenia, ak sa pri polygrafickom vyšetrovaní nenakladá s utajovanými skutočnosťami v regulačnom rámci – prednostne zákona č.215/2004 Z. z. o utajovaných skutočnostiach a nadväzujúcich vyhlášok NBÚ č.301/2013 Z. z. o priemyselnej bezpečnosti a o bezpečnostnom projekte podnikateľa, vyhl. č.134/2016 Z. z. o personálnej bezpečnosti, vyhl. č. 48/2019 Z. z., ktorou  sa ustanovujú podrobnosti o administratívnej bezpečnosti utajovaných skutočností.

V. Detektor lži v aplikačnej praxi  (pokračovanie 2. časťou).

JUDr. Ladislav Kopál