Myslím, že všetci ľudia dobrej vôle bez rozdielu vierovyznania a svetonázoru prijmú v tomto doznievajúcom veľkonočnom čase bez výhrad hlboký a nekonečne platný odkaz Veľkej noci – odkaz ODPUSTENIA. Hodnoty, na ktorej stojí podstata dobra ľudstva. Hodnoty, ktorá posúva svet dopredu spôsobom, ktorí ľudstvo nielen zdobí, ale aj robí lepším, vnímavejším a ľudskejším. Hodnoty, ktorú s istým nadhľadom a nadsázkou tak „signifikantne“ personifikuje žena-nositeľka života, žena. Mysliac tým na tú druhú stranu, rub mince. Ten, ktorý tak neslávne slávne spopularizovala protokolárne prvá žena na Slovensku…

A to odpustenie nemá „akademický“ význam. Ono je plné života, myšlienok, ktoré nie sú vlastné iba veriacim. A už vôbec ho nemožno mať za akýsi rituálny cyklický míľnik v toku času. Odpustenie je univerzálna hodnota, ktorú sa treba naučiť žiť. A praktizovať v bežnom živote. Všetkými a na všetky spôsoby. A nebudem sa hádam mýliť, ak majú toto univerzum prijať za svoje bežní ľudia, vzorom im majú ísť tí, čo sú ľuďom na očiach, čo idú v prvom šíku, čo sa vyjadrujú o bytostných veciach ľudí verejne.                 

A to odpustenie začína myšlienkami. Až potom slovami a skutkami. Lebo myšlienky, ako je neznámo-známe – majú silu, ktorá ich vie zhmotniť. A vedia byť ostré ako nôž a ničivejšie ako pušný prach. Lebo ten pominie, ale skazonosné myšlienky sa nestratia v priestore. Oni prekračujú hranice a nielen tie svetské. Oni zanechávajú hlbokú stopu všade, kam „prídu“…

A o nich je toto post-veľkonočné zamyslenie. O ich obsahu, o ich dôsledkoch. A v neposlednom rade o ich autoroch. Aby neupadli do zabudnutia. Nie pre ich účinky, ani pre ich verejné odsúdenie. Ale aby zostali večným mementom hrozby, ktorá učí nevedomých a nastavuje zrkadlo presvedčeným. S vierou, že nebudú mať na Slovensku živnú pôdu, a že sa teda už nebudú viac vo verejnom priestore „recyklovať“…

A ako prvý krok k tomu, aby tie myšlienky vyjadrené verejne nemali živnú pôdu na ich šírenie, nastupuje „proti-zbraň“, ktorú nám všetkým, čo vidia, počujú a cítia ukázal používať v živote TEN, kto o tom nielen kázal, ale v prvom rade prežil na vlastnej koži, obetujúc sa v záujme „druhých“.

A tá „proti-zbraň“ – to je vôľa odpustiť hriešnym…

Veľkú „chvíľa“ pre zamyslenie na túto tému poskytla práve Veľká noc. Zo „sekvencie z kríža“, na ktorom visel Ježiš s dvomi lotrami, poukazujúc pritom na toho rúhajúceho sa (Gesmasa), jedného z mnohých v našom živote, ako mu vedel odpustiť ON vo chvíľach najťažších.    

A o to samé ide aj dnes, týmto zamyslením. Ukázať, čoho je dnes schopný človek povedať VEREJNE „pod krížom“, akého rúhania sa vie bezbreho dopustiť. A zároveň  – aj vedieť toto rúhanie prijať a pacifikovať spôsobom, ktorý robí človeka Človekom.

A aby to bolo uveriteľné – treba vedieť aj pomenovať ZLO, to, ktoré je šírené medzi ľudí v prenesenom zmysle slova novodobými „lotrami“, tými, ktorí prekročili mravné hranice ľudskosti, či svetskej etiky, vysmievajúc sa rovnako, ak nie horšie vo svojej podstate – ako sám Gesmas. S úmyslom neeskalovať ho, nedať mu „energiu“ na jeho šírenie. Naopak, vziať mu ju, a to nejde inak – ako mať dostatok schopnosti a úprimnej vôle vedieť, či môcť im aj verejne odpustiť. Pre ich spásu a naše dobro…

A predosielam, že nejde o rúhanie sa – nehodné zamyslenia..

Naopak, ide o zlovestné myšlienky, ktoré majú pre poučenie občana neskutočnú vypovedaciu hodnotu. „Autorskú hodnotu“ tých, ktorí stáli pri zakladaní ohňa a ktorí stoja aj dnes pri prilievaní oleja doň. Tí, ktorí sa pričinili o stav, ktorý dnes prežívame. Ale nielen ich, ale aj tých, ktorí tieto navádzacie myšlienky „stamodtiaľ“ generujú, „pumpujú“ a v konečnom dôsledku aj navigujú na cieľ…

Pre „faktografiu zajtrajška“ a najmä pre vyššiu úroveň komunikácie, teda pre jej priamosť a adresnosť – je dôležité nenechať ich v anonymite. Pre ono poučenie, čo je dobrá škola, vedená v duchu Komenského – teda učiť názorne. A pri čítaní ich „duchovného obsahu“ – už plniaca aj parametre „školy hrou“. Hrou na diváka, poslucháča, s preukazným dekadentným posolstvom. Hrou na inú politickú kultúru, na novú očistu spoločnosti, na obnovenie morálky, na elementárnu SLUŠNOSŤ. Tú už „vyzlečenú“, predvádzanú, v aktuálnom (nižšie uvedenom) znení… 

Je to užitočné spoznanie „školy“, ktorá učí – ako život vyzerá v reálnom prostredí, ten, ktorý dnes žijeme. Prostredníctvom myšlienok, ktoré zo dňa na deň zhmotňuje vládny a zákonodarný „sektor“ do slov právnych textov, mimovládny ústami štedro odmeňovaných „analytikov-polyhistorov“ – prostredníctvom všade prítomného (hlavného) mediálneho „mravca“. Za výdatnej podpory vždy niekoho ochotného z umeleckej branže…  

Ide pritom o „nový“ hodnotový svet – už nielen predostierane ponúkaný, ale aj bezvýhradne nanucovaný. Spôsobom, ktorý naháňa hrôzu..

Preto je právo aj povinnosť zároveň zadokumentovať (tie myšlienky) pre budúcnosť. Tú krajšiu – ako dnes (aj) ich vinou prežívame. Lebo poznať predznamenáva možnosť pochopiť veci z nadhľadu – pre možnosť lepšie pochopiť autorov a ich myšlienkový svet. Ten, ktorý zištne prijali už nielen za svoj, ale ktorý už násilným spôsobom nanucujú aj druhým, tým, ktorí túto „danajskú“ štedrosť nechcú prijať. A vedia prečo. Svojprávnosťou a „nepredajnosťou“ charakteru a osobnej cti – počnúc  a hrdosťou na svoj pôvod, na svoje rodové korene – končiac.   

Na tieto účely ponúkam „študijný materiál“. Na možnosť poznať a pochopiť. A poučiť sa v kontexte – cielene s úmyslom lepšie chápať, že nejde o bezvýznamné „výstrel(k)y“ v čase,  ad hoc, ale o systematické zneužívanie a zužovanie priestoru pre život „homo sapiens“. Bez ohľadu na tému, ktorá práve „vyskočí“ a vytvára akurát prežívané – budúce dejiny Slovenska.  Zvrhlé vinou týchto samočinne i diaľkovo riadených striel, predostreté čitateľovi iba ako „referenčné vzorky“. Len s rozdielnom v téme a v toxicite obsahu.

I.

„STRELIVO“ z témy najviac zneužitej – tej „ukrajinskej“ –  so vzorkou :

1. Z kategórie NAJ-ohavnejších :

  • Vaše slová vo verejnom priestore sú ostré chemické zbrane na fronte..
  • Váš postoj je rakovina spoločnosti..
  • držte huby a zmiznite z verejného priestoru..
  • Povinne a pešo s vami do Ruska, navrhujem schváliť povinnú deportáciu do Ruska
  • Zabaľte si tie devalvované ruble, čo ste dostali ako odmenu za šírenie kremeľskej propagandy..
  • Hybajte het z našej mapy. Kŕmte sa tam naďalej Putinovými výkalmi…
  • Zo srdca Vám prajem všetko najhoršie…
  • Preklínam vás. Preklínam…“

Dorota NVOTOVÁ, vraj aj herečka..

2. Z kategórie výrokov NAJ-monštruóznejšie zneužívajúcich tragédiu na Ukrajine :

  • Ani v druhej svetovej vojne sme nezažili, aby boli bombardované nemocnice, aby boli obkľúčené mestá, aby boli odpojené od elektriny, aby boli zabíjaní civilisti.“

Eduard Heger, formálny predseda vlády SR,  12. marca 2022  v utečeneckom tábore na východe Slovenska (dátum a miesto vyhlásenia uvádzam iba pre uistenie čitateľa , že to nebolo povedané pri spomienke na krvavé prevraty v strednej a južnej Amerike, v Kórei, Vietname, Líbyi, Iraku, Afganistane, Sýrii, v bývalej  Juhoslávii – kým a prečo…) 

Čo by asi tento „naspídovaný“ človek povedal, ak by boli Rusi zasiahli na Ukrajine veľvyslanectvo „politického súpera“ – ako vojská aliancie v bývalej Juhoslávii to ČÍNSKE – pri KOBERCOVOM bombardovaní Belehradu v roku 1999, pri ktorom „mimochodom“ boli zabití traja ľudia a viac ako 20 ľudí bolo zranených..

PS: Nevieme, či čínska strana to bombardovanie odpustila tej americkej, ale podľa oficiálnej reakcie „misie ČĽR“ s určitosťou vieme, že nezabudla – „Nikdy nezabudneme kto bombardoval naše veľvyslanectvo v Juhoslávii. A nepotrebujeme prednášky o spravodlivosti od porušovateľa medzinárodného práva“, koniec citácie…

3. Z kategórie NAJ-nehoráznejších vyjadrení verejného činiteľa v priamom prenose   

  • Nevezieme nič na Ukrajinu, to by som musel o tom niečo vedieť (odpoveď na 1.otázku TV-moderátora, s odvolaním sa na fotodokumentáciou z prevozu S-300 na Ukrajinu)
  • To určite nie (odpoveď na opakovanú utvrdzujúcu sa otázku moderátora : Takže neveziete ju na Ukrajinu ?“  

J. Naď, „sprostredkovaný“ minister obrany

II.

VZORKA z kategórie NAJ-najnehanebnejších a najnemravnejších

  • „Spustnutý ženích (Magušin, manžel Simy). To mi pripomína môj obľúbený paragraf Trestného zákona, ktorý postihuje rodičov, ktorí svojim deťom umožnia viesť záhaľčivý spôsob života a tým ich vystavujú nebezpečenstvu spustnutia. Ergo by ju mohli zašiť a aspoň by sa zastavila nová produkcia“…

P.TKAČENKO, napísal v postavení „prominentného“ komentátora diania na Slovensku v denníku SME – na adresu SIMY Martausovej/Magušinovej  

Pokračujúc reakciou R. Ondřejíčka, ktorý si hovorí „Cynická obluda“ :

  • Ona je kresťanka. Nemal by si sa vysmievať postihnutým..tvorba, ktorú ona produkuje je povrchný gýč obmedzený práve jej kresťanstvom.. ona je taký Heger medzi speváčkami. Ale áno, každá náboženská viera je z môjho pohľadu mentálna diagnóza. Pokojne sa urazte.“…
  • Za čo sa mám ospravedlniť..? Povedal som, že jej tvorba je sračka a že tá tvorba je postihnutá jej karikatúrnym kresťanstvom. Za oboma vecami si stojím a nevidím v tom problém.“
  • Pani manželka mi povedala ,Je suis Tkačenko‘, čiže nakoniec to dobre dopadlo“,

Pokračujúc reakciou R. BAŤU, bývalého Kiskovho poradcu, manžela už bývalej, šéfky ŠUKL-u

  • JE SUIS SIMA“ s emotikonom exkrementu (!) a klauna…

Pokračujúc reakciou predsedníčky hnutia PROGRESÍVNE Slovensko, I. BIHÁRIOVOU  

  • „V skutočnosti by ste v jeho vetách (Tkačenka) nenašli nič, čo by sa podobalo klamlivo šírenej informácii a mohlo speváčku reputačne poškodiť. No a čo je najviac absurdné: nenapísal nič, čo by nám dalo šancu hoci len v náznakoch vytušiť, k akému vierovyznaniu sa p. Magušinová hlási.“
  • „Pán Žilinka ako GP môže mať hocijako „nabrúsený postoj“ voči mediálnej obci, ako liberálka tolerujúca názorovú pluralitu to strpím, ale ako právnička nadovšetko si vážiaca právny štát by som nemohla strpieť, aby takéto emócie ovplyvňovali výkon jeho funkcie. Vo svojom úrade smie podľahnúť jedine zákonu, nie pocitu ukrivdenosti.
  • Ak by však celá táto surrealistická absurdita naozaj viedla k stíhaniu Petra Tkačenka, ochotne poskytnem všetky svoje profesné skúsenosti a právnu pomoc na jeho obranu“.

Pokračujúc reakciou P. WEISENBACHERa, riaditeľa mimovládnej org. „Inštitút ľudských práv“

  • Mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv podala trestné oznámenie na generálneho prokurátora Maroša Žilinku pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Dôvodom je jeho pokyn Úradu špeciálnej prokuratúry, aby sa zaoberal medializovanými výrokmi na adresu speváčky Simy Magušinovej ako potenciálnym extrémistickým trestným činom.
  • Žilinka konal na základe osobných sympatií a politických preferencií a nie tak, ako by generálny prokurátor konať mal (!!!).

III.

VZORKA z kategórie NAJ-vulgárnejších

  • Neočkovaní by mali kvičať ako svine na bitúnku“…
  • „..na neočkovancov sa nedá ísť iba cukrom (lotéria, helikoptérové peniaze), ale treba aj (poriadne dlhý) bič. Nie je jasné, čo bráni povedať, že to nie sú ľudia, ale dobytok, keďže len ich bezohľadnosť a teľacie IQ 
  • …(ostatné až po 22,00 hod. …)

P. SCHUTZ, „najprominentnejší“ komentátor-regulátor „verejného pohybu v SR“ z denníka SME    

IV.

VZORKA z kategórie NAJ-grobianskejších

  • opice, vandali, grázli, psychopati, dezoláti – nedodržujú proti epidemiologické porušujú nariadenia, zaslúžia si exemplárne tresty..
  • som presvedčený, že za peniaze a s jasným cieľom provokácie
  • výtržnosti robia bývalí vojaci. Som presvedčený, že ich platí Smer
  • Ďakujem veľmi pekne za otázky ruskej ambasáde. Dovoľte mi povedať, že médiám, ktoré sú platené ruskou ambasádou, nebudem odpovedať na ich otázky (v reakcii na otázku novinára z Hlavných správ).  

Ten istý J. NAĎ, „sprostredkovaný“ minister obrany, bez viny a najmä bez právnej zodpovednosti

V.

 VZORKA z kategórie NAJ-arogantnejších a NAJ-nespôsobilejších

  • ,,Vláda určuje ľuďom, ako majú žiť, či sa nám to páči alebo nepáči“
  • „Bola to len prasknutá žilka v oku“…

M. KOLÍIKOVÁ, ministerka spravodlivosti, bez pásky na očiach, bez váh, už iba s mečom v ruke   

VI.

VZORKA z kategórie NAJ-prestrelenejších v histórií mladého Slovenska

  • „mám pocit, že žijem v KRAJINE, ktorej nerozumiem“
  • „(ústavní) sudcovia majú 12 rokov na to, aby sa naučili..“
  • „každý, kto hovorí o závislosti od ruského plynu, koná proti záujmom Slovenska a priamo ohrozuje bezpečnosť občanov“

Z.ČAPUTOVÁz prezidentského paláca, neveriac svojim zmyslom, ako je človek schopný prekročiť svoj tieň, keď musí..

  • „v núdzovom stave ÚSTAVA SR neplatí“…

J. MAZÁK, (ešte stále) predseda Súdnej rady…

konečným radostným cieľom Červené námestie, ktoré bude ploché, lebo na ňom nebude nič stáť a bude tam len ticho cvrlíkať Stroncium 90 

VII.

VZORKA z kategórie NAJ-nebezpečnejších (kandidujúcich už na zlatú mrežu)…

  • „Len toľkoto na dokola sa opakujúcu rozprávku o chudákoch Srboch, ktoré ako holubice boli bombardované mojou vinou. Neboli mojou vinou, zaslúžili si to… !!!
  • zahrávajúc si zároveň s ohňom, keď v parlamente spájal neslávne známe KONEČNÉ RIEŠENIE s možnosťou, že „Červené námestie – bude ploché, lebo na ňom nebude nič stáť – a bude tam len ticho cvrlíkať Stroncium 90 !!!! 

P. OSUSKÝ, prezlečený poslanec v ťažko spočítateľných straníckych tričkách…  

VIII.

VZORKA z kategórie NAJ-nedôstojnejších    

  • Ficov a Pellegriniho kamarát, buzerant posraný“…

I.MATOVIČ – len pre ilustráciu, ako je ešte táto „anomália v politike“ schopná sa ešte nemravnejšie, v samom posvätnom chráme zákonodarcov, v NR SR – správať a ešte väčšmi sa diskreditovať v očiach verejnosti…

IX.

VZORKA z kategórie NAJ-richelieuovských    

  • Signál na druhú stranu stola neprešiel..?

P. KUBINA, a jeho nehorázna replika sudcovi, bývalý poradca prezidentky a Lipšicov „náhradný kolega“, aktuálne zastupujúci záujmy „prominentných ľudí“ na Slovensku vrátane predpokladaného „autorského podpisu“ pod žiadosťou adresovanou ÚS (vo veci zmareného referenda), atď..   

TOTO IX. – ZASTAVENIE sa – nech zostane, zatiaľ, ako posledné, aj s prihliadnutím, že už nie je ani čas ani priestor pre obnažovanie takých ako je Kiska v nohaviciach ani v sukni..

Ako memento doby, ktoré sa už nikdy nesmie opakovať. A na ktoré sa nedá nikdy zabudnúť. Práve preto, aby sa neopakovalo….

Spolu s legitímnou otázkou na záver.

Ako máme MY, občania Slovenska s týmto krížom, s touto ťažobou dnešnej prítomnosti na chrbte – ďalej kráčať v živote..?

Je dobré a správne týmto novodobým „lotrom“, grobianom, psychopatom, farizejom, „kočišom“, osobám s fatálnym dosahom na budúcnosť Slovenska, odpúšťať..? Ba dokonca veriť dnešným „Ondřejíčkom“ na „obrátenie Pavla“ v čase, kedy dochádza k situácií, kedy sa už z citovaných, strach naháňajúcich slov – postupne stávajú ešte hrozivejšie činy ?   

Je toto čas – na odpúšťanie novodobým Ondřejíčkom, neukotveným, ambicióznym a kariérne neukojeným elementom v politike, neukontrolovateľnému „vojakovi s modrou knižkou“, či „bohyni spravodlivosti“, ktorá si už dávno strhla pásku z očí, aby videla kto je kto ? A či tomu „progresívnemu“ elementu, čo je pripravený viesť toto hnutie a vstúpiť s ním do našich životov

LEBO prišiel čas odhodiť masky

LEBO dnes platí ešte viac, ako kedykoľvek predtým, že to horšie a nepoctivejšie  v ľudskom rode sa rodilo z pretvárky, z „Potemkinových dedín“. A s tým nejde žiť ani v súlade s božími zákonmi ani s vlastným svedomím. Preto je tak treba očista človeka, ktorá odpustením začína i končí.      

LEBO ODPUSTENIE je DAR zhora, ktorý lieči i uzdravuje. Dušu a s ňou aj telo. Lebo odpustenieje schopnosť, ktorá robí život lepším, dôstojnejším a zmysluplnejším. Pre seba i pre iných. LEBO odpustenie je sila energie. Dávajúcej i prijímajúcej zároveň. Lebo odpustenie je sila presvedčenia, sloboda ducha s posolstvom ochoty vždy pomôcť. Prostredníctvom iných, blížnych – aj sebe. A to nemá nič spoločné s rezignáciou na vlastné presvedčenie a na vlastný názor ako súčasť každodennej výbavy a spôsobu života.  

A o to v živote ide najviac. Nerezignovať na dobrú vec. Nepremárniť život „v kukle“. A už vôbec nebyť v ňom za Judáša..   

PRETO je dnes tak treba, ako nikdy doposiaľ – aby bolo v našom živote viacej zmyslu pre zodpovednosť, viacej ľudskosti  a odvahy, viacej „Šimonov“, viacej ľudí ochotných pomôcť niesť kríž druhým aspoň na krátkej ceste života človeka.

Tak nemrhajme prosím týmto darom. Pre lepšiu prítomnú budúcnosť všetkých nás…

JUDr. Ladislav Kopál