Pred pár dňami šokoval slovenskú verejnosť škandál ohľadom udelenia najvyšších štátnych vyznamenaní Radu Ľ. Štúra 1. triedy in memoriam trom predstaviteľom ľudáckeho vojnového režimu A. Púčikovi, A. Tunegovi a E. Tesárovi.

Títo traja ocenení za – citujem slová hlavy štátu – „svoj životný príbeh, ktorý priniesol dobro, ľudskosť, prospech a nádej spoločnosti“, boli nadšení členovia mládežníckej organizácie HSĽS a počas SNP pôsobili ako udavači, ktorí spolupracovali s nemeckými okupantmi na potlačení SNP!

Ktovie koľko nevinných životov mala na svedomí ich udavačská činnosť.

Teraz sa z nich „niekto“ pokúša vyrábať hrdinov a bojovníkov za národ. De facto ide o rehabilitáciu stúpencov nacizmu.

Po prepuknutí škandálu sa objavili informácie o tom, ako bola prezidentka šokovaná, uvedená do omylu svojími poradcami a ako dá celú vec prešetriť. Médiá písali, že pani prezidentka sa hnevá, či dokonca zúri atď. Bla, bla, bla…

Pretože, čo sa stalo? NIČ! Vyznamenania im ostanú!

Keď som sa dozvedela, koho prezidentka vyznamenala na Deň víťazstva nad fašizmom, pomyslela som si, že buď je naša prezidentka naozaj bábka riadená svojimi poradcami, alebo to urobila naschvál. Hoci tá druhá možnosť sa mi zdala málo pravdepodobná.

Keď však aj po preverení celého prípadu prezidentka rozhodla, že im vysoké štátne vyznamenania budú ponechané, celé to získalo úplne iný význam a bolo mi všetko jasné.

S hrôzou som si uvedomila, že my sa začíname podobať na Ukrajinu! Tam sa tiež začali pod maskou boja za národ heroizovať nacisti. Napríklad Benderovi udelil prezident Juščenko titul Národného hrdinu.

Tak sa mi zdá, že sa niečo podobné začína aj u nás a rozhodne sa mi táto ukrajinská cesta pre Slovensko nepáči.

Akoby ten vyspelý západ, ku ktorému sa aj naši politickí predstavitelia tak vehementne hlásia, začal rozdeľovať nacistov – tých minulých aj súčasných- na „našich“ a „cudzích“.

Tí akože „naši“, ktorí sa pridali , či pridávajú na stranu západu v boji proti určenému nepriateľovi sú ou kej( ok), budú rehabilitovaní, či povolení a tí ostatní nie.

Tento novodobý, prefíkaný nacizmus, ktorý nám tu šíria pod maskou demokracie, je omnoho nebezpečnejší ako ten na hulváta spred minulých desaťročí.

A je vrchol cynizmu od pani prezidentky, že si na tento akt rehabilitácie nacizmu vybrala práve 8. máj – Deň víťazstva nad fašizmom.

Buďme ostražití, slučka sa začala uťahovať… Totalita má mnoho podôb a farieb. Nielen červenú a čiernu…

Každej však vadí PRAVDA!

Anna Belousovová

Zdroj: Facebook

By Archa21