Vládna koalícia v spolupráci s prezidentkou Zuzanou Čaputovou v skrátenom legislatívnom konaní prijala legislatívu umožňujúcu blokovanie webov hneď druhý deň po invázii Ruska na Ukrajinu, 25. februára.

Kontroverzná legislatíva umožňujúca Národnému bezpečnostnému úradu blokovanie webov podľa právneho experta Martina Husovca nespĺňa ústavné požiadavky a je horšia, ako bola obdobná ruská legislatíva pred inváziou na Ukrajinu.

Husovec učiaci na Právnickej fakulte London School of Economics and Political Science slovenskú legislatívu bližšie rozoberá v tomto článku.

Vládna koalícia v spolupráci s prezidentkou v skrátenom legislatívnom konaní prijala legislatívu umožňujúcu blokovanie webov hneď druhý deň po invázii Ruska na Ukrajinu, 25. februára. Legislatíva má, ako sme v minulosti upozorňovali, ale viacero principiálnych problémov.

Legislatíva umožňuje NBÚ blokovať škodlivý obsah a škodlivé aktivity, pričom medzi škodlivými aktivitami sú aj závažné dezinformácie a iné formy hybridných hrozieb. Tieto typy aktivít samozrejme nie sú kybernetickými bezpečnostnými incidentami a nemajú nič s kybernetickou bezpečnosťou, ich blokovanie je ale napriek tomu riešené zákonom o kybernetickej bezpečnosti a jeho metódami a NBÚ aplikuje aj na takéto blokovanie ďalšie ustanovenia tohto zákona.

Postup nie je transparentný, nedáva možnosť webom odstrániť obsah, kvôli ktorému sú blokované, a dokonca weby o blokovaní ani nie sú štátom informované. O blokovaní nerozhoduje súd ale NBÚ, weby môžu len následne blokovanie napadnúť na súde.

Navyše hoci legislatíva vyžaduje blokovanie podľa pravidiel vydaných záväzne právnym predpisom, NBÚ zablokoval štyri weby ešte pred existenciou takýchto pravidiel.

Podľa analýzy Martina Husovca je legislatíva problematická aj z právneho hľadiska. „Súčasný zákonný rámec nespĺňa základné požiadavky judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, a preto len ťažko môže podľa môjho názoru obstáť pred Ústavným súdom,“ zhodnotil celkovo legislatívu Husovec pre DSL.sk.

Legislatíve vytýka viacero konkrétnych závažných problémov a jej kvalitu porovnáva s obdobnou ruskou legislatívou. „ESĽP Rusko vždy za tieto prešľapy cepoval. Žiaľ, musím vás šokovať. Slovenský zákon je na papieri nastavený ešte horšie ako ten ruský pred vojnou (len zamestnanci štátu sú brzda, aby nebol rovnako zneužitý),“ uvádza Husovec v kontexte problémov ruského zákona na blokovanie a jeho posudzovania Európskym súdom pre ľudské práva.

V slovenskej legislatíve pojem závažná dezinformácia nie je jasne definovaný a podľa experta sa vzhľadom na extrémnosť tohto prostriedku treba sústrediť na kvalifikovanie dosahu a úmyslu v rámci systematickej činnosti.

„Zakotviť sa však musí aj presný proces na preukázanie, že tieto kritériá sú splnené. Stránkam musí štát dať šancu, aby sa bránili alebo prípadne odstránili problematický obsah,“ uvádza. Rozhodnutie má robiť súd a jeho prieskum by mal byť reálny.

Zákon by mal aj podchytiť, aké technologické spôsoby blokovania sa môžu používať. Napríklad v prípade prvého blokovaného webu NBÚ prikázal blokovanie aj webhostingovej spoločnosti, čím bol web zablokovaný aj pre návštevníkov zo zahraničia a nielen zo Slovenska. Zároveň kontroverzne zakázal webhostingovej firme umožniť prevádzkovateľovi webu prístup k jeho dátam týkajúcim sa webu vrátane záloh.

Všetko musí byť podľa Ústavy SR a judikatúry Ústavného súdu SR v zákone prijatom parlamentom a nie vo vyhláške, ktorú štátny orgán môže ľahko zmeniť, upozorňuje Husovec.

NBÚ podľa zákona doteraz zablokoval štyri weby zatiaľ do konca júna. Koaliční poslanci už predložili návrh legislatívu, ktorá bola schválená ako dočasná, predĺžiť v nezmenenej podobe o ďalšie tri mesiace.

Zdroj: dsl.sk, Infovojna

By Archa21