V našom pseudoštáte je právo uplatňované selektívne. Konanie prokuratúry a rozhodovanie súdov nie je uplatňovaním práva, ale ochranou tých, ktorí patria do mafie a potieraním ostatných. Máme to priamo pred svojimi očami – voči niekomu zákon uplatňovaný je, voči inému nie.

Máme cielene znefunkčnené inštitúcie na ochranu zákonnosti a Ústavný súd, ktorý nestráži platnosť ústavy, ale poskytuje podporu protiprávnemu konaniu vlády a prezidentke (dva roky rozsiahleho protiprávneho konania vlády, marenie vôle ľudu vyjadrenej v petičných akciách na vyhlásenie referenda prezidentkou atď.).

Ústavou „garantovaný“ princíp rovnosti pred zákonom je tiež ilúziou. To všetko pod nosom a pred očami Ústavného súdu? Čo s tým ÚS urobil? Nič! Politici fungujú ako mafiánski kmotri, prokuratúra, súdy rozhodujú podľa ich pokynov a ÚS sa iba prizerá. Taký ústavný súd je nám nanič. Právny a donucovací systém štátu sprivatizovala mafia, ostatní sú vytlačení do úlohy nesvojprávnych štatistov povinných platiť dane a nes.ať sa do vecí „mocných“.

Mafia hrá pred verejnosťou „divadlo“, že ide o dve nezmieriteľné politické orientácie – prozápadnú a provýchodnú. Dve krídla jedného podvodu zdanlivo súťažia o dôveru občanov vo voľbách, ale v zásade moc stále drží pevne vo svojich rukách jedna mafia v pozadí. Vymožiteľnosť práva je problém, ktorého dôsledky občania vnímajú veľmi intenzívne a tento problém je opakovane využívaný v (pred)volebných podvodoch, kedy tí, ktorí znefunkčnili právny systém štátu, vykrikujú o nízkej vymožiteľnosti práva a že oni sú práve tými, kto ju zlepší. Po žiadnych voľbách, po žiadnej zmene vládnucej garnitúry však vymožiteľnosť práva zlepšená nebola. NIKDY.

Zdanlivo dve proti sebe stojace politické krídla jednej mafie hrajú hru na právny štát, na štátny záujem. Hra je mimoriadne účinná, pretože ju hrajú zločinci na najvyšších priečkach moci v štáte a hierarchie „strážcov“ zákonnosti a vo všetkých na to zriadených inštitúciách: polícia – prokuratúra – súdy. Ani jedna z uvedených zložiek nie je v konflikte s porušovaním zákonnosti v inej uvedenej zložke. Podvody sú také kolosálne, že obyvateľstvo neverí nielen vlastným očiam, ale ani vlastnej skúsenosti. Mnohí doteraz odmietajú prijať fakt, že štát ako celok môže byť v pazúroch organizovaného zločinu.

Najnovšie príklady – prokuratúra sa zaoberá a súd napokon rozhodne o treste voči somárovi za použitie verejnosti v podstate neznámej fašistickej symboliky, a súčasne tá istá prokuratúra ignoruje otvorenú, do očí bijúcu propagáciu fašistickej symboliky a nacistickej ideológie na strane prezidentky, vlády, niektorých poslancov, hercov a novinárov hlavného informačno-manipulatívneho mediálneho prúdu.

Zbavme sa ilúzií a prestaňme v sebe živiť ilúziu o práve a možnosti dosiahnuť nápravu vo vymožiteľnosti práva. Slovensko je pseudoštát skrz-naskrz prelezený mafiou a korupčníkmi. Toľko k jestvujúcemu stavu.

Niečo o budúcnosti

Štát ovládaný organizovaným zločinom vždy upadá a v konečnom dôsledku vedie k sociálno-ekonomickým problémom. Je to pochopiteľné a logické – štát nie je udržiavaný, zmysluplne riadený, ale bezočivo vykrádaný a toto bude pokračovať až do bodu, kým nezačne kolabovať. Spoločnosť je rozdelená na dve časti, deliaca čiara prechádza líniou bohatí vs zbedačení. Naša spoločnosť je plná málopočetnej skupiny bezcharakterných zbohatlíkov, zločincov a frustrovanej masy.

Úlohou prokuratúry má byť iniciovanie vyšetrovania pri podozrení na páchanie trestnej činnosti v spoločnosti z vlastnej iniciatívy a na základe podnetov, dozorovať zákonnosť postupov vyšetrovateľov a úplnosť vyšetrovania. Nič viac. Ak bolo vyšetrovanie na úrovni vyšetrovateľa a pod dozorom prokuratúry vykonané, trestné stíhanie začaté, iba súd môže rozhodnúť o tom, či odhaľovaná trestná činnosť bola páchaná a kto a v akej miere sa jej dopustil. Prečo asi má generálny prokurátor právomoc zastaviť vyšetrovanie trestnej činnosti a tým nepustiť vyšetrené, spracované prípady na konanie pred súdom?

Je nepochybné, že táto právomoc generálneho prokurátora je poslednou poistkou organizovaného zločinu ak sa mu nepodarí zmariť vyšetrovanie na úrovni vyšetrovateľa, dozorujúceho prokurátora a prípadne sudcu, ktorý rozhoduje o povolení na vykonanie niektorých činností polície v procese vyšetrovania.

Z hľadiska práva je takáto právomoc generálneho prokurátora nepríslušná a neopodstatnená. Z hľadiska ochrany privilegovaných zločincov je takáto právomoc pochopiteľná. Je to predovšetkým politicky motivovaná právomoc a vidíme, že je využívaná na ochranu zločincov priamo spojených s politikou.

Bývalý generálny prokurátor a bývalý špeciálny prokurátor robili presne toto – nekonaním a svojvoľným zastavovaním konaní chránili zločincov. Ich nasledovník sa dostal do funkcie klamaním počas výberového konania a veľmi rád využíva právomoc zastaviť trestné konanie. Podľa rozšírenej mienky túto nepatričnú právomoc generálny prokurátor „nadužíva“.

Snahou organizovaného zločinu je udržať si moc nad štátom na večné časy či na veky vekov bez ohľadu na mienku obyvateľstva. Dôsledky nefunkčnosti orgánov určených na ochranu práva a z ich strany zle skrývanej, drzej ochrany organizovaného zločinu sú pre spoločnosť oveľa horšie, ako si väčšina z nich uvedomuje. Mafia ovládajúca Slovensko je otvorene fašistická. Väčšina jej členov je debilná či dokonca psychopatická. Nečudo, že štát je pred bankrotom. Frustrácia obyvateľstva z neustále sa zhoršujúcej bezpečnostnej situácie a zo zhoršujúcej sa úrovne svojho ekonomického prežívania, narastá. A bude rásť. V konečnom dôsledku rozpor medzi obyvateľstvom a organizovaným zločinom povedie k otvorenému konfliktu.

V každom prípade koniec bezbrehej svojvôle mafie prichádza. Myslia si, že dovtedy sú v bezpečí? Myslia si, že sa im podarí zmiznúť pred zodpovednosťou a užívať si blahobyt postavený na rozvrate päť miliónov životov? Ak si myslia toto, nemôžu byť pri zmysloch.

By Roman