Opíšem vám svoju dnešnú skúsenosť s denníkom SME, aby ste si urobili obraz o slovenskej žurnalistike, napísal na sociálnej sieti poslanec Ľuboš Blaha.

1. Po poriadku. Niekoľko dní po začiatku vojny na Ukrajine, zhruba pred mesiacom, mi zavolal redaktor SME Roman Cuprik. Chcel sa rozprávať o banderovcoch a o vojne.

2. Telefonoval som s ním vyše hodiny. Vysvetlil som mu všetky svoje postoje, používal som príklady banderovských zločinov, viacero geopolitických úvah, proste hodina vysvetľovania. Veľmi slušne.

3. Osobitne som sa ho pýtal, či by mu prišlo v poriadku, pokiaľ by na Slovensku niekto staval sochy Šaňovi Machovi. A používal pozdrav Na stráž. Zjavne nie.

4. Ale to, že aktuálny režim na Ukrajine stavia sochy nacistovi Šuchevičovi, ktorý viedol pogromy proti Židom a Poliakom, to akosi všetci veselo prehliadajú. Vrátane Čaputovej. Tá ešte aj „slávaukrajinuje“.

5. Nejdem zabiehať do detailov, hovoril som s ním asi hodinu. Pánovi Cuprikovi zo SME trvalo mesiac, kým rozhovor spracoval a zredukoval ho na asi 10 účelových viet, ktoré navyše zosekal do robotickej podoby.

6. Pridal zopár svojich fantazmagórií a bum, na svete bol dnešný článok, v ktorom chcel ukázať, ako Blaha neuvádza celý kontext a aká je Ukrajina vlastne úplne perfektná – čo tam po nacizme.

7. Napísal som mu veľmi slušne, že či by mi mohol poslať zvukový záznam nášho rozhovoru. Že chápem, že ho celý nemohol uverejniť, ale že ja s tým nemám problém a rád ho uverejním tu.

8. Nemôžem sem prepísať jeho odpovede, lebo od neho nemám súhlas a bola to súkromná konverzácia. Ale nasmiali by ste sa. Len to zhrniem.

9. Vraj mi zvukový záznam nemôže poskytnúť, lebo u nich nie je praxou, aby poskytovali nahrávky z rozhovorov. A že sa bežne stáva, že uverejnia napríklad len jednu vetu zo 40-minútového rozhovoru.

10. Ja na to, že fajn, že zjavne majú málo miesta a že rád pomôžem – keď to nemôžu uverejniť celé oni, rád to uverejním ja. Pýtal som sa, že kde je problém. Žeby strach, že zaznie pravda?

11. A on na to – a teraz sa podržte – že mi nemôže dať zvukový záznam, lebo je to „materiál, ktorý nie je novinársky spracovaný“. Skoro som padol zo stoličky.

12. Odpisujem mu – haló, aké spracovanie, veď nie je nič autentickejšie, ako to uverejniť celé, nie? Ako zvukový záznam. Ale nie, ani za svet – ak to SME nemôže „novinársky spracovať“, resp. zmanipulovať, nemôže to zverejniť.

13. Tlieskam. Takto funguje slovenská liberálna žurnalistika. Uverejniť celý rozhovor bez akéhokoľvek zásahu je zakázané – smie sa uverejniť iba to, čo sa im hodí do vopred pripravenej propagandistickej šablóny.

14. Pýtal som sa na dôvody. „My už túto tému považujeme za uzavretú,“ odpísal. Už bolo – my. Čiže redakcia zjavne riešila. No chápete – čo si to ten Blaha dovoľuje, že chce uverejniť celý rozhovor a zabrániť tak manipulácii zo strany SME.

15. Nič sa nedeje, priatelia, vedel som, že to takto dopadne – čo čakať od korporátnych plátkov, ktoré visia na výplatnej páske od rôznych Sorosov a iných milionárov.

Dobre som sa na pánovi Cuprikovi zabával. Len aby ste vedeli, ako to chodí v slovenských liberálnych médiách.

Boja sa pravdy, boja sa našich argumentov. A od rána do večera iba klamú a šíria propagandu.

Kto im, prepánajána, ešte verí?

PhDr. Ľuboš Blaha, PhD.

Zdroj: facebook.com/LBlaha

By Archa21