Keď pred 25 rokmi vytvorilo päť opozičných strán Slovenskú demokratickú koalíciu a lídri tohto zoskupenia vytvorili miesto hovorcu pre Mikuláša Dzurindu bez reálnych mocenských kompetencií, vtedajší premiér Vladimír Mečiar svojho neskúseného súpera vyškolil tak, že mu do televízneho štúdia miesto seba poslal hovorcu HZDS. Keď však počúvate slová súčasného predsedu vlády Eduarda Hegera a máte aspoň štipku právneho vedomia, musí vám behať mráz po chrbte. „Nie som šéf tejto koalície. Som šéf vlády. Nado mnou je koaličná rada. Jej sa zodpovedám,“ povedal v Sobotných dialógoch premiér a tieto výroky by nemali zapadnúť prachom. Signalizujú nám totiž, že na Slovensku panuje bezvládie. Nemáme hlavu štátu, ale iba jeho tvár a nemáme lídra krajiny, ale iba jej hovorcu. Eduard Heger je najslabší premiér v histórii Slovenskej republiky a visí len na šnúrke od Matovičových gatí.

Je desivé, že na čele vlády stojí človek, ktorý nepozná ani len ústavu a svoje reálne kompetencie. Koaličná rada nie je ústavný orgán. Je to neblahé dedičstvo Mečiarovho režimu, ktoré z pozície neformálnej konzultačnej platformy prerástlo do rozhodujúcej mocenskej inštitúcie, ktorá však nemá oporu v ústave. Premiér ako tretí najvyšší ústavný činiteľ musí vedieť, že vláda je vrcholný orgán výkonnej moci (čl. 108) a za výkon svojej funkcie sa zodpovedá Národnej rade Slovenskej republiky (čl. 114 Ústavy SR), nie koaličnej rade. Ak premiér tvrdí, že koaličná rada je „nad ním“, tak je nielen slabý, ale aj nekompetentný a nemá na svojom poste čo robiť, lebo vedome porušuje základný zákon štátu. Predseda vlády nám oznámil to, čo už vie každý: že za rok, čo je vo funkcii, sa ani len nesnažil posilniť si vplyv a nemá v rukách reálnu moc. A po takýchto slovách existuje jediné dôstojné riešenie: demisia.

Eduard Chmelár

By Archa21