S podtitulkom : NEKLAMTE a NEZAVÁDZAJTE ľud môj…

Na počiatku, po rokovaní Národnej rady SR, boli slová, kajajúcej sa poslankyne. Skrz „fraškovité teátro“, ku ktorému došlo na pódiu tohto parlamentného svätostánku – verejne oslovujúc občanov Slovenska spôsobom, ktorý by ctil, keby sme nevedeli, že všetko je inak.

LEBO na počiatku rokovania Národnej rady bolo iné, odsúdeniahodnejšie „divadielko“, absurdná dráma, akú by mohol závidieť divadelnej elite na Slovensku aj Samuel Beckett, drámy z kategórie tých absurdných. Dráma, v ktorej sme boli svedkami nanútenej absurdnej „povinnosti“ prijať, potvrdiť v právnom chráme „zmluvný akt“ štátnej a národnej potupy z nevlastnej vôle – vydávanej za vlastné rozhodnutie. Drámy, „vzišlej“ z idey „neznámeho“ zahraničného režiséra, napísanej 2 bábkovými scenáristami – a odohranej pred vyše 5-timi miliónmi divákov – komparzom vyskladanom zo 79 amatérskych hercov. A (hneď) po jej skončení – legitimizovanom vrcholovým „divadelným superintendantom“..

TOTO vojde, musí vojsť do novodobej histórie Slovenska ako hanba, ktorá nesmie zostať zabudnutá. Ako dráma smutná, trpká a osudová. A najmä poučná pre (draho) platiacich divákov..       

Najprv pustím zvučku, už po klaňačkách, čoby post parlamentné echo, aké vypustila do éteru jedna z protagonistiek predvedenej drámy, pani poslankyňa Záborská :

Dnes sa hanbím za to, že som poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky. To, čo sa dnes dialo v parlamente ma šokovalo. Toľko neúcty k iným a zloby som už dlho nevidela. Chcem sa ospravedlniť občanom Slovenska. Poslanci majú zastupovať svojich voličov dôstojne. Dnes náš parlament v tomto zlyhal. Nemám preto ospravedlnenie. Bože, odpusť nám a požehnávaj našu vlasť!“ 

Vážená pani poslankyňa,

ako občan Slovenska, (aj) ktorému ste sa prihovorili, ospravedlnili a vyslovili toľko neúcty k tomu čo sa v parlamente udialo – prijmite (v pluráli, za nás divákov) na oplátku naše „hanbíme sa za vás, za toľkú neúctu k občanom Slovenska, že na to nemáme ospravedlnenie“.

LEBO verejné pohoršovanie sa nad tým, čo ozaj nepatrí do parlamentu, je vo svetle väčšieho prešľapu, ktorý máte na svedomí aj vy – sú iba krokodílie slzy. LEBO na počiatku všetkého (v tom parlamente) bolo iné, kľúčové, východiskové previnenie. To previnenie, ktoré spustilo nekontrolovateľný „hnev“ bezmocných, eskalované falošnými ukrajinskými „vlajkonosičmi“ v slovenskom parlamente – nezabudnuteľnou exhibicionistkou CIGÁNIKOVOU a zabudnuteľným („vždy pripravený“m) ŽIAK-om“ poslúžiť americkému pánkovi.

To hriešne previnenie, ktoré má charakter  – bezprecedentného pohŕdania právom na posvätnom mieste jeho tvorby – a tým aj spravodlivosti na ňom stavanej – na pohŕdaní občanmi a jeho „novembrovými“ výdobytkami – slobodou slova a prejavu. Neúctivým, škandalóznym zabránením vystúpeniu generálneho prokurátora v parlamente, vrcholovej právnej autority tohto štátu – so (zásadnými) pripomienkami k vojenskej Zmluve, ktoré „odpálkoval“ do stratena minister vojny.    

LEBO – toľko neúcty a nerešpektu k právu, ktorú ste prejavili svojím vrcholným výkonom na javisku, hlasovaním ako „DEMOKRATI“ na počiatku hry – i ako ZRADCOVIA  štátnych a národných záujmov na jej konci – vás musí sprevádzať celým svojím životom. Každého, každú na „národnom“ javisku, pri rannej aj večernej toalete, pozerajúc sa do zrkadla.

LEBO vy nemôžete tvrdiť, že ste nevedeli za čo hlasujete, lebo – vy musíte vedieť, že tá zmluva samá nemá oporu štátno-právnu a čo je už do neba volajúce – je jej obsah. Pre vás – jednoduchšie, zrozumiteľnejšie – aj tým, čo v nej je, ba čo viac, aj tým, čo v nej chýba. Vediac to – ste flagrantne porušili svoju svetskú prísahu na Ústavu SR a aj základný mravný občiansky princíp. Ísť proti svedomiu, vediac, že konáte v rozpore s ním.

LEBO v znení, za aké ste zahlasovali má zásadné vady, ktoré osobitne špecifikoval  generálny prokurátor (Generálna prokuratúra SR) – v už v bezprecedentne „skrátenom“ pripomienkovom konaní – ako jedna z najvyšších právnych autorít – po ktorej „pasú“ ako v USA v 50-tych rokoch počas mccarthyovského honu „na komunistov“.

Že Vám PRETO nie je hanba (tá väčšia) – asistovať tomuto lynčovaniu a zneucťovať právo – právnymi analfabetmi, servilnými dobovými figúrami a najmä zarytými „jastrabmi“, škodnou tohto štátu.

Nemali ste dosť schopnosti – toto prekuknúť ?

Nemali ste dosť odvahy – toto odmietnuť..?

Nemáte dosť ľudského dobra v sebe –  nepodieľať sa na tejto špinavej zištnej „hre“ ?

LEBO Vy dobre viete, že sa prekročili oba zákony – aj tie svetské, aj tie božie, strčiac hlavu do piesku. A viete aj za čo. Za kompromis, ktorý je a zostane navždy škvrnou na vašom svedomí.

V tom je tá nemravnosť o to väčšia. LEBO zlo zostane zlom navždy. Tak ako právo nejde postaviť na bezpráví – nejde postaviť ani mravne, akokoľvek dobrý úmysel – na nemravnom základe. 

LEBO vy viete, že tú zmluvu sa  ten (americký) vojenský pridelenec na Slovensku ponáhľal podpísať z výsostne účelových dôvodov. Na prvom mieste z časových dôvodov, na ktoré zneužil pripomienkové konanie k Zmluve nehorázne škandalóznym spôsobom – pre Slovákov v  prevzácnom duchovnom období Vianoc.

Rozumiete tomu panie poslankyne, páni poslanci, správajúci ako „plachetnica“, nechávajúca sa niesť vetrom po prúde ? Nevidieť a nepočujúc, byť za hluchého aj za slepého. LEBO vy viete, že „išiel“ práve ČAS VIANOC. A nie ako televízna inscenácia …

Nič Vám to nehovorí, že už toto „nekresťanské“ konanie je vedome ÚČELOVÉ,  nehanebne premyslené, vykalkulované a prvoplánovo mariace snahy zabrániť jej prijatiu …?

A vedia to všetci – prečo. To vojenské cvičenie, tých 3000 -vojakov, čo sem príde „brániť Slovensko“  „za pár“ dní – to bol len „príkazný“ poturčený prejav bezhraničnej servilnej lokajskej ústretovosti júesej… 

Tak sa nesprávajte ako biblický FARIZEJ, nehodný úcty a rešpektu občana Slovenska, ktorého sa dovolávate. A vedzte, že tie škandalózne (formálne) prejavy v parlamente – blednú pred (obsahovou) stránkou vášho previnenia. LEBO na dvoch stoličkách sa nedá sedieť, aj volať ako človek po morálke, aj ju pošpiniť s maskou poslanca. Dvojitá, odsúdeniahodná morálka „apoštola“, hlásiť sa k nej/nemu, aj sa k nej/nemu nepriznať..

A neurobili ste to prvý krát – spomeňte si na hlasovanie s obludným previnením – od zahlasovania cez LEX Lipšic, cez jeho nemravné činy, ktoré ste ešte nemravnejšie „prehliadli“- a dodnes prehliadate. LEBO vy ste poslanci NR SR a ľudia, a úplne najhoršie, ak ešte aj veriaci..

TOTO bude Váš „batoh“, ktorý si ponesiete so sebou  – však dobre viete kde, za čo a pred kým sa zato budete spovedať. LEBO so svedomím sa nekupčí, zapamätajte si to do konca poslaneckého mandátu…

LEBO pre  TOTO, nemáme pre zmenu – MY občania Slovenska – ospravedlnenie. A pridávame sa k vašej záverečnej VETE, s aktualizovanou úpravou  : Bože, odpusť  IM a požehnávaj našu vlasť..!“ 

S charakteristickým dôvetkom, zodpovedajúcim situácií, ku ktorej došlo – múdrymi slovami Jána Wericha :

 „Když už člověk jednou je, tak má koukat, aby byl. A když kouká, aby byl, a je, tak má být to, co je, a nemá být to, co není, jak tomu v mnoha případech je.“ 

K tomu pani poslankyne, páni poslanci – už nie viac čo dodať…

Spolu-oslovený občan Slovenska

PS 1 : k pani Záborskej :

Ak by ste mali čo len jednu (preukaznú) výhradu k tomu čo tu „odznelo“  – ozvite sa. Najlepšie verejne. LEN sa prosím (stále) neskrývajte pred svojimi voličmi ako „zlodej v noci“ –  LEBO – keby tomu tak nebolo – už by ste boli (AKO STE MALI) odpovedať na otázky (občana SR, ktorého zastupujete), ktoré vám ten občan posielal opakovane. Vo veci LEX Lipšic, kde ste ZHREŠILI rovnako nemravne ako dnes …

Dodnes – bez odozvy. Preto sa nedovolávajte farizejsky pozornosti občanov, ktorú nemáte sama v úcte, nehovorím už o rešpekte k nim…       

PS 2 : k pánom poslancom a poslankyniam :

V tejto chvíli je jasné, že slová o tom, že niekomu „horelo pod zadkom“ so zadaním –  sfunkčniť  Zmluvu v rekordne rýchlom čase – sa naplnili do hanebného dôsledku. Netrúfam si ani povedať nahlas, či išlo o hodiny – a či o minúty od jej odhlasovania v parlamente – čo sa poponáhľal ďalší „posol z odinakadiaľ“ dať  pod ňu svoju “ vizitku …

A  počkať si na ďalšie zahraničné ocenenie

OZAJ, viete už koľké v poradí za tých pár prepožičaných chvíľ v paláci, kárajúc tých (vonku), čo sa nestarajú o svojich „trpiacich“ a jajkajúc nad tými (vonku) trpiacimi..

Len si za otca neviem spomenúť na káranie tých „pravých“ (domácich) žalobcov a sudcov v jednom, na jojkanie nad tými pravými obeťami vo väzobných zariadeniach, trpiacich, aj hynúcich TU, doma, na verejné odsúdenie práve prebiehajúceho honu na čarodejnice, mediálneho lynčovania tých, čo si dovolia prehovoriť verejne – a na to, na čo všetci čakáme : postaviť sa (konečne) na ochranu tej druhej, segregovanej  „polovice“ národa..

Tam by nemala čakať ani minútu..

Na splnenie svojich rozprávkových sľubov o láske k pravde, k právu a spravodlivosti, ako nám to kedysi (pred prezidentskými voľbami) spolu-narozprávala servilným spôsobom pani „režisérka“, scenáristka Eva Borušovičová v rozprávke o „Zlatej Zuzane“, tej, ktorej dobro a spravodlivosť ležalo na srdci už v detstve na pezinských vinohradoch a úvraťoch …

Myslím, že je najvyšší čas vyjsť z ulity, od oboch ….    

A nečakať na tú strach naháňajúcu dzurindovskú „post-pravdu“ : „Vtedy ešte na to nebol čas – povedať ľuďom celú pravdu“…  

Ladislav Kopál