Šialené vyšetrovanie predstaviteľov Klubu 500 pre „podozrenie zo spáchania trestného činu financovania terorizmu“ (sic!!!) a „trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny“ považujem za pokračovanie stupňujúcich sa metód šikany a zastrašovania politických oponentov zo strany súčasnej vlády, osobitne ministerstva vnútra pod vedením Romana Mikulca. Nejde o to, že tie dôvody sú také absurdné, že to musí odmietnuť každý príčetný prokurátor. Ide o to, že k takýmto metódam sa neuchyľovala ani Štátna bezpečnosť v minulom režime. Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského priemyslu Vladimír Soták doplatil na to, že na tlačovej konferencii odvážne odmietol odstrihnutie sa od ruských zdrojov energie a nazval našich štátnych predstaviteľov od premiéra Hegera až po prezidentku Čaputovú „bandou nezodpovedných ľudí, ktorí si nevedia predstaviť, čo je to odstaviť fabriku“. Rázne až emotívne sa pritom ohradil voči tomu, že nákupom ruskej ropy a plynu financujeme vojnu: za ten plyn totiž napríklad vyrábame hnojivá, aby sme dopestovali pšenicu, vykurujeme školy, byty, fabriky. „My neplatíme vojnu! Čo sú toto za drísty, kto vás nabrífoval také hlúposti? My platíme plyn, a plyn potrebujeme, aby fungovala ekonomika, ktorá živí tento národ!“ rozčuľoval sa Soták na novinárov.

Priatelia, tu už končí všetka sranda. Úhlavný nepriateľ nášho národa Lajos Kossuth kedysi povedal, že treba zatknúť Štúra, Hurbana a Hodžu, a bude po Slovákoch. Poradca Zuzany Čaputovej, exminister financií Ivan Mikloš v marci tohto roku vo vysielaní TA3 vyhlásil, že treba sa porátať s Chmelárom a podobnými, a bude po probléme. Bude Vladimír Soták ďalší, pre koho si príde všemocná NAKA? Táto zločinecká vláda je nebezpečná pre ďalšie fungovanie demokratického štátu, namiesto dialógu uplatňuje teror, prenasledovanie a zastrašovanie všetkých, ktorí by sa čo i len pokúsili postaviť na odpor.

Je preto symptomatické, že predstavitelia vládnej koalície (kam úplne jednoznačne zaraďujem aj prezidentku republiky) zvolili voči snahám o predčasné voľby jednotnú mantru: vraj ich chcú len tí, ktorí sa boja spravodlivosti. Nepopieram, že viacerí ľudia spojení so Smerom strach majú. Rozhodne nesúhlasím s označovaním ľudí ako Kováčik, Bödör, Jankovská či Brhel za „politických väzňov“, dokonca vidím v takejto obhajobe osôb spojených s organizovaným zločinom niečo zvrhlé. Ale len ignorant alebo darebák môže tvrdiť, že všetci odporcovia tejto vlády chcú návrat mafie. Mafia totiž vládnuť neprestala, len zmenila štruktúru a metódy. A ak si prezidentka vymýšľa nezmysly, že jej konkurenti ju chcú nahradiť preto, lebo chcú amnestovať zločincov, a nevidí, že väčšina obyvateľstva má tejto neschopnej vlády plné zuby, tak by mala padnúť s ňou, lebo je súčasťou problému, nie riešenia.

Možno si spomeniete na jedno z hlavných posolstiev mojej prezidentskej kampane: tento štát má zle nastavené priority. Odvtedy sa situácia nielenže nezlepšila, ale naopak, výrazne sa zhoršila. Je choré, ak včera minister dopravy Doležal oznámil, že železnice plánujú zrušiť tretinu vlakov a prepustiť stovky zamestnancov, lebo im chýba 24 miliónov v rozpočte – a dnes vláda schválila, že daruje Ukrajine ďalšie zbrane za 21 miliónov, ktoré nám podľa ministra obrany Naďa chýbať nebudú! Takto sa u nás hospodári, takto sa u nás určujú priority štátu, takto sa u nás nakladá so štátnym majetkom, akoby to bolo nejaké súkromné feudálne léno, z ktorého si páni môžu rozdávať, koľko sa im zachce. Neexistujú žiadne mechanizmy, žiadne pravidlá, žiadna politická kultúra, ktorá by podobným zvráteným rozhodnutiam zabránila. A ako sa správa hlavná veliteľka ozbrojených síl?

Tá si svoju funkciu pomýlila s obchodníkom so zbraňami. Na Ukrajine vraj „dolaďovala detaily predaja húfnic Zuzana“. Odkedy je toto úloha hlavy štátu? Prezidentka robí pre túto vládu takú nadprácu, až to kričí, ale jej dnešnú tlačovku, na ktorú si spolu s celým svojím tímom vrátane hovorcu a poradcov obliekla tričko s nápisom „Za víťazstvo Ukrajiny!“ považujem za vrchol nevkusu, v rámci ktorého si svoj úrad pomýlila s politickým aktivizmom. Ešte nikdy som nevidel Zuzanu Čaputovú takú hysterickú. Hrala tvrdo na city, keď vzrušeným hlasom zvestovala, že videla „veľké utrpenie“ (pritom oblasť bola vyľudnená a okolo nej bola iba jej suita). Tvrdila, že včera zažila „asi jeden z najemotívnejších dní“ v jej živote. Zahrala sa na vojenskú expertku – vraj z toho, čo videla, „bolo jasné, že to neboli náhodné strely, ktoré sa zatúlali, ale cielené ničenie Ukrajiny zo strany Ruska. Jeden objekt za druhým bol bombardovaný, ničený… Každý, kto to vidí, musí mať jasno v tom, čo sa deje“. Áno, toto je vojna. Ale chcel by som sa pani prezidentky opýtať, kedy pôjde do Jemenu, či už videla, čo napáchali jej spojenci v Afganistane, prečo mlčí o týchto zločinoch a čo nám tým všetkým chce vlastne povedať. Čo tak pozrieť sa do palestínskej Gazy, kde je ničenie budov každodennou realitou? Jej odpoveď bola konštrukcia, že keďže mier je v bytostnom záujme Slovenska, musíme podporovať Ukrajinu vo vojne. To je prosto ohavný oxymoron a ja som už dnes ráno vo svojom statuse vysvetlil, prečo: https://www.youtube.com/watch?v=YFNbApgkS8I Je pošpinením významu mieru používať ho v takomto kontexte – rovnako ako keď sa Jaro Naď v nedeľu vyjadril, že „mier je jednou z najvzácnejších komodít“. Komodita je predmet obchodu, ale s mierom sa neobchoduje. Mier nie je nákup obrnených transportérov, niečo, čo môže minister typicky netransparentne vykšeftovať. Mier je najvyššia hodnota ľudstva a ľudia ako Zuzana Čaputová či Jaro Naď, ktorých považujem za najmilitantnejších politikov Európy, by ho nemali brať do úst.

V obludnej demagógii Zuzana Čaputová pokračovala, keď vyhlásila, že dianie na Ukrajine má všetky znaky genocídy a že to vraví ako právnička. Nuž, ak to vraví ako právnička, v tom prípade jej môžem odporučiť jediné: aby okamžite vrátila diplom. Ibaže by si poctivo naštudovala definíciu genocídy podľa Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948 a Dohovoru o nepremlčateľnosti vojnových zločinov proti ľudskosti z roku 1968 – a ospravedlnila sa svetu za hrubé zavádzanie. Viete, mne je naozaj ľúto, že pri takých tragických udalostiach musím vyznievať ako cynik, ale pred citovou manipuláciou uprednostňujem fakty: dať na rovnakú úroveň genocídu Židov, Tutsiov, Arménov (čo sú státisíce až milióny obetí) so zavraždením niekoľkých tisícov Ukrajincov, u ktorých ani nie je dostatočne preukázané, či boli primárnymi alebo vedľajšími cieľmi útokov, je nechutné zneužívanie ľudskej bolesti. Zuzana Čaputová by mala najprv vysvetliť, prečo masívne vyvražďovanie státisícov obyvateľov Iraku a Afganistanu americkou armádou neoznačuje za genocídu. Áno, práve pre tieto prípady si títo darebáci vymysleli výhovorku „whataboutizmu“, aby nemuseli vysvetľovať rozpory vo vlastných tvrdeniach. Nikdy sa nezmierim s týmto vojnovým konfliktom, neviem sa zmieriť s tým, že dva najväčšie slovanské národy niekto takto tragicky rozoštval proti sebe (propagandistická linka, ktorá smeruje od Washingtonu a okamžite ju prevzali aj naše vládne špičky, že táto vojna je ničím a nikým nevyprovokovaná, je špinavá lož). Ale napriek všetkej tragickosti situácie musíme mať silu povedať pravdu – táto vojna nie je ani najhoršia, ani najväčšia. Je len najviac medializovaná a ak by som to mal povedať sarkasticky – čochvíľa bude viac politických návštev v Kyjeve ako skutočných obetí. Nesmieme stratiť nadhľad – ak ho stratili tí, ktorí by nás mali z tejto krízy vyviesť.

Hon na čarodejnice bude teda pokračovať. Fascinuje ma, ako rýchlo sa v jednej generácii môže udomácniť totalitný slovník. Proamerické think-tanky ako Globsec (štedro financovaný zo štátnych prostriedkov USA) si dlhodobo zjednodušujú hľadanie odpovedí na spoločenské otázky propagandistickou schémou. Napríklad to, že tretina občanov nedôveruje Spojeným štátom, spôsobuje podľa nich ruská propaganda – ani im len nezišlo na um, či by to čistou nááááhodou nemohlo byť spôsobené krvavými až brutálnymi vojnami Washingtonu, ktoré rozbili celý Blízky východ a severnú Afriku? Podobne spoločnosť Eset vyhodnotila odmietavé názory na obrannú zmluvu s USA na facebooku ako „výsledok hybridných operácií Ruskej federácie“ a poradca ministra obrany pre hybridné operácie Victor Breiner sa nechal počuť, že „hlavným spolupáchateľom Ruska na Slovensku“ je – čuduj sa svete – facebook! Je fascinujúce, že na takéto tvrdenia nepotrebujú novodobí inkvizítori žiadne dôkazy – stačí im politický nátlak na sociálnu sieť, ktorá si dobre rozmyslí, či chce ostať na našom trhu… A tak digitálna oligarchia (o ktorej som sa už pred voľbami vyjadril, že bude nebezpečnejšia ako smerácka plutokracia, a je to tu) nevyhľadáva expertov na skvalitnenie komunikácie v spoločnosti, ale manipulátorov, propagandistov a cenzorov. Ešte stále je čas zvrátiť to. Ale nie chronickými frflošmi, ktorí večne očakávajú, že iní budú „niečo robiť“ za nich, ale uvedomelými občanmi, ktorí takéto praktiky jednoducho odmietnu.

Eduard Chmelár FB

By Archa21