Pani Čaputová,

píšem vám s vážnosťou, aká prináleží rozhodnutiu napísať Vám v mene vyše 5 miliónov ľudí, tých, ktorí dnes rovnako ako tí v dobovom čase po roku 1969, po nástupe normalizácie, zdieľali rovnaké myšlienky, používali rovnaké slová – myšlienky i slová, plače i bôle – rovnako nevypovedané „nahlas“. Rovnako dovolené vysloviť len doma. Len v úzkej komunite. Teda inak navonok – inak doma. A nie z vlastného rozhodnutia. Ako vtedy..

Píšem vám v tejto spojitosti v úmysle predoslať vám názory ľudí, ktorí realitu tohto druhu prežili, boli jej súčasťou, aby sa stali mementom, ktoré sa už nesmie opakovať. Opakovať spôsobom – ako sme boli toho svedkami vtedy – a ako sme toho svedkami i dnes – zaťahovaním hrdiel tých so svojprávnym názorom, ba dnes ešte „hrdelnejšie“. A naviac – ešte aj zaťahovaním nás všetkých do nebezpečnej „hry“, ktorá v týchto dňoch – aj vašou vinou – prekročila Rubikon, ktorá  už posunula Slovensko do pozície vojnového „spoluhráča“. A ktorá logicky nezostane bez odozvy. Tej, ktorá život ľudí ešte viac priškrtí, prijme ľudí viac a hlbšie siahnuť do vrecka.  

LEBO – aby Slovenská republika DAROVALA Ukrajine protivzdušný systém v hodnote mnoho STO miliónov eur –  to je už HAZARD so zdrojmi, ktoré chýbajú na pomoc drvivej väčšine ľudí odkázaných na pomoc štátu. Chýbajúcich zdrojov, tých z tej toľko počúvanej „prázdnej špajze“. Prázdnej – ako vždy doposiaľ za celé 2 roky – vždy, ak išlo, ak malo ísť o pomoc pre tých najodkázanejších. Lebo malé „bohaté“ Slovensko si to môže dovoliť hazardovať. Lebo pripomeniem, že týmto „veľkodušným darom“ tento hazard nekončí. Iba začína..

Lebo Patrioty si už veľká Amerika nebude môcť Slovensku darovať. Tie bude treba bezcitne kúpiť. Za (chýbajúce) peniaze do zdravotníctva, do kultúry, do školstva, pre sociálne odkázaných ľudí. Ešte mám pokračovať…?

Lebo nejde o fazuľky, lebo Patrioty, pre ich modernejšiu výbavu, pre ich násobne drahší softvér – bude treba kompenzovať násobne drahšie. A začo..? Za ďalšie požičané miliardy, ktoré bude treba vrátiť. Aj s ťažkými úrokmi. Spolu s tými „európskymi“, tiež len požičanými – do roku 2027. Či z toho vás už nebudú bolieť zuby..?        

A čo je už úplne za čiarou – je fakt, že toto zradné vykrádanie „špajze“ nás pripravuje nielen o chýbajúce zdroje tu doma, ale, že ide o vojnu eskalujúci krok, ktorí nás svojimi dôsledkami  vzďaľuje od toho najdôležitejšieho – hľadať MIEROVÉ riešenia sporu. Jediný, zdravým rozumom chápajúci a dobrým úmyslom vydláždený spôsob ako ukončiť krvavý konflikt na Ukrajine a s tým spojené utrpenie tamojších ľudí a následne i tých tu doma.     

A to je už samý „spodok“, ktorý žaluje tých s nemravnou ambíciou, tých, ktorí nemyslia prvoplánovo na ľudí, na ich záujmy, na ich každodenné potreby. Tých na Ukrajine, ale nedielne – s nemalými dôsledkami  – aj na tých to doma, na Slovensku. Samý „spodok“, za ktorým sú skryté osobné záujmy a ciele, ktoré, čo horšie vyplynuli z iných nehanebných, nesvojprávnych pohnútok, o ktorých sa vie, ktoré sú výsledkom a dôsledkom oveľa závažnejších rozhodnutí. A v tom reťazení spoluviny nehráte žiadnu vedľajšiu úlohu. Naopak…

LEBO toto všetko čo sa deje, kam to až došlo – toto všetko je už „dielo“, ktoré vzišlo s vaším „požehnaním“, ktoré sa nemilosrdnosťou vyrovná už tomu najhoršiemu, čomu boli ľudia na Slovensku kedy vystavení. Lebo toto už nie je len o stave – porovnateľnom s tým, ktorí sme zažili po „rannej konsolidácií“, po roku 1969. Naopak, toto je už o inom, neľudskejšom „type“ vojny. Len ťažko je v tomto kontexte  – nezdieľať už myšlienky tých, ktorí tento stav pomenovali ako vojnu proti vlastným občanom. Naplno, so všetkou ťažobou, ktorá tomu prislúcha.  

LEBO – počuť od vás, z vašich úst – že vraj „darovaním protilietadlového systému S-300 Ukrajine pomáhame znížiť počet civilných obetí tragického konfliktu“ – to je skutočná tragédia. Vaša, a čo je najhoršie, že je primárne naša. S naliehavou otázkou, ktorú nejde nepoložiť :

  • je toto schopný povedať verejne, verejne-činný človek pri plnom vedomí, so zodpovednosťou, ktorú tak často adresuje obyčajným ľuďom a vnímavý chápať vojensko-politické dôsledky tohto kroku..?
  • je toto schopný zargumentovať súdny človek slovami o mierovej pomoci…?

TOTO je cesta – zatvárať ústa tým, ktorí sa pri všetkej úcte a rešpektu k názorom oponenta (argumentačne) vyhraňujú voči takýmto politickým „salto mortale“..? 

Nehanebnosť tohto druhu je o to väčšia, že sa to deje narýchlo, účelovo ušitým zákonom (o kybernetickej bezpečnosti), jeho časti – týkajúcej sa možnosti blokovania webových stránok alternatívnych médií. Možnosti – už tak razantne a bezuzdne využívanej, nerešpektujúc pritom ani už existujúcu, veci primeranú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (porušenie č.10 „Dohovoru“, deklarujúceho právo na slobodu prejavu a práva na šírenie informácií.) 

Nie je toto hanba – v 21. storočí, 30 rokov po „revolúcií“ robiť to ešte aj „pokútnym“ spôsobom, bez uvedenia preukazných dôvodov ? Už nehovoriac o voltairovskom odkaze…     

TOTO všetko v sumáre je kľúčový dôvod tohto ťažko-obsažného, žalujúceho listu, ktorý je – má byť pre vás „hanopisom“ z kategórie tých, ku ktorým bude mať s určitosťou čo povedať história. A bude nemilosrdná, ako len ona vie. Nábožensky zmýšľajúci človek – by povedal, že sú tu na to božie mlyny. Tie, ktoré na Slovensku už ukázali v nejednom prípade svoju existenciu. Aj účinnosť. A tým ich prepotrebnú opodstatnenosť…              

Malo by vám to hádam čo povedať, o čom je tá dnešná realita. Realita – v hľadáčiku oných božích mlynov. Realita, dnes ešte umlčujúca priamo a nepriamo „Hlas ľudu, hlas boží“ – spôsobom „UČEL svätí PROSTRIEDKY“…

Zapamätajte si to, vy, čo sa tak oháňate ľuďmi, čo máte plné ústa zodpovednosti, ale iba voči občanom, už nie voči sebe a svojim seberovným „súputnikom“ – že je tomu dnes nadobro rovnako. Len dobová situácia a ľudia sa zmenili. A spôsoby, ktoré nabrali na arogancii a šírke (širšom okruhu) tých, ktorých sa tie dôsledky týkajú. Dôsledkov, ktoré majú navyše aj širší vecný záber. Najnovšie dôsledkov, vyplývajúcich z prístupu k sankciám vo  Rusku.

A ešte navyše – nanajvýš pohoršujúcim, už do neba-volajúcim počinom – odovzdaním onoho  vojenského systému Ukrajine za vatikánsku menu, ktorý sa snažíte propagandisticky „predať“ na verejnosti ako „bratskú“ pomoc. Už nielen pokrytecky, ale „aktivisticky“. Bezprecedentne seba-zničujúco – a bez akejkoľvek ľudskej empatie, nehovoriac už o (ne)súhlase tých, ktorých sa dôsledky tohto hazardu, s ich „prítomnou budúcnosťou“ dotýkajú v prvom, druhom aj v tom treťom rade..      

LEBO pokiaľ ide o tie sankcie – to je ako vedro vody, vyliate dohora, ktoré sa vráti dole len a len na hlavy obyčajných ľudí. TOTO je kliatba, ktorú ste vzali na svoju hlavu z pozície nielen najvyššieho ústavného činiteľa, ale v spojitosti s tou (nepremlčateľnou) vojenskou avantúrou aj z pozície hlavného veliteľa ozbrojených síl na Slovensku.

Nezabudnite na to, toto je vaše „nesvetské ocenenie“ iného druhu, ako to, ktoré zrejme príde z tej „správnej strany“ – za vaše „smelé a hrdinské“ počínanie – v tejto dobovej chvíli.   

Toľká faloš, toľká pokryteckosť, a najmä toľká rezignácia na záujmy tých, ktorých máte chrániť. Aj zo zákona, aj z nedoziernych mravných dôvodov. LEBO toto počínanie nemajúce nič spoločné s chovaním sa uvážlivého, zrelého človeka, nieto ešte majúceho mať ambíciu byť za štátnika, amatérsky  okorenené prevolávaním „Sláva Ukrajine“, prehlušujúce všetko to podstatné, čo by Vám malo byť sväté v prvom rade – Pax et Bonum (pokoj a dobro) pre ľudí, ktorých zastupujete. 

A čo je už alarmujúce – už nielen bez skutkov, bezobsažne a bez reálneho prínosu – ale už aj priamo proti ich bytostným záujmom. LEBO tie dôsledky – to je oná druhá strana (rovnakej) MINCE, tej, ktorú falošne a skryto s iným zámerom považujete za proruskú propagandu.

Takže logická otázka : to prednostné verejné zdôrazňovanie potreby  bytostného záujmu o ľudí, o bežných obyčajných ľudí, na ktorých tie dôsledky doľahnú najviac a najťažšie – je proruská propaganda ? Uvedomujete si tú príčinnú súvislosť, tie dôsledky, aj ako Človek, aj ako politik..?

Dôsledky, už tie dnešné – a nieto, čo ešte prídu „zajtra“, nehovoriac o bezbrehom vysadení súdnosti – pri dôsledkoch bezuzdného, ba ešte iniciujúceho volania po „odstrihnutí sa“ Slovenska od ruského plynu a ropy. Tých energií, od ktorých sme dnes úplne, ale úplne závislí.

A čo je na uterák – je zrejmé, že to čo sa deje, ten skutočný, žalostný reálny DOPAD dôsledkov, ktoré ako oné vedro sa vyleje len a len na hlavu tých najzraniteľnejších ľudí na Slovensku – nemôže byť v (bytostnom) záujme obyčajného človeka, ani toho ukrajinského. LEBO v tomto šialenom počínaní máte na mysli len jeden jediný skazonosný cieľ – len a len DOPAD a  DOSLEDKY na ruskej strane. Neberúc do úvahy – tú „vašu“ (vraj propagandistickú) druhú stranu MINCE, teda tých, ktorých sa to dotkne najviac – tu DOMA, na Slovensku.  

A to je na odsúdenie v prvom rade – na to ľudské. Nemajúc ešte na mysli to politické, ktoré už dávno nie je štátnické. Je škandalózne nesvojprávne, s nemravným podtextom.  

LEBO nie je to prvý krát, čo ste sa prejavili ako človek, pardón, ako osoba, ktorej sú NESMIERNE dôležité záujmy iných. A toto nie sú prázdne slová. Lebo tých príkladov je už priveľa, príkladov, za ktoré sa síce „fasujú“ zahraničné ocenenia, ale tu doma ste cudzí človek, teda osoba. Osoba, ktorá berie síce rada, premyslene do úst tých na, alebo už pod hranicou chudoby – ale praktické kroky, ktoré robia človeka aj štátnika – sú vám cudzie.     

A túto „axiomu“, vedzte dobre, že chápe každý, v každej „krčme“ na Slovensku. Nezabudnite na to. Nikdy. Dnes ani pri rannej toalete a „zajtra“ ani pri lepšom videní dôsledkov, o ktorých píšem, dôsledkov, ktoré dnes nevidíte z dôvodov prednostného „riešenia“ záujmov iných. Dôsledkov, ktoré už budete lepšie vidieť a lepšie vnímať na vlastné oči  – už z „prízemia“ tohto domu. Toho, ktoré raz príde. Domu, o ktorom nemôžem dnes povedať, že aj vašom.

LEBO potom to už budú môcť byť len „dzurindovské“ vyjadrenia o tom, že vtedy ešte nebol čas povedať ľuďom celú pravdu…

Ako po Iraku. Toľko si pamätať iste budete…

Tento príspevok z prízemia NÁŠHO domu, jedného z „miliónov“ rovnako dnes zmýšľajúcich aj napriek tomu každodennému prehlušujúcemu „volaniu do zbroja“ zdieľa pritom rovnaké myšlienky  – aké predniesla najvyššia kresťanská autorita, tá, ktorú ste na Slovensko, verím, že s úctou pozývali. S prízvukovaním, že pomáhať MIERU vyzbrojovaním – to je ŠIALENSTVO.

A či sa to dnes nehodí do vášho konceptu..?

A či zase ide len o (nemravne) rovnaký – nerovnaký meter. Inak slovom, inak skutkom…?

Na záver :

Ak by ste mali problém s „dešifrovaním“ úmyslu tohto listu – tak je stále len o tom istom. O záujmoch OBYČAJNÝCH ľudí. O tých, ktorí by vám boli bližší – ak by ste dostávali (MESAČNE) 300-400-500 eur – namiesto tej 5-miestej cifry. Tú, ktorú títo, o ktorých píšem – nedostanú ani za niekoľko ROKOV. A musia z toho vyžiť. Dnes, a najmä „zajtra“…

Možno práve preto sú vám CUDZIE tieto (nepoznané) dôsledky.

A ešte jedno nenáhodné mimochodom – ktorému sa média neradno dnes vyjadrujú verejne  – tak sa spýtam na rovinu – na legitimitu (vami) verejne deklarovaného výroku „SLÁVA UKRAJINE“, o ktorom je verejne známe, že bolo používané ako mobilizačné gesto Banderovcami. Hrdlorezmi, známymi beštiálnymi spôsobmi likvidácie ľudí neukrajinského pôvodu, najmä Poliakov. Ale s dôsledkami, ktoré pocítili krvavo aj naši predkovia na Slovensku.    

Už to nie je (v tomto prípade) vyvolávanie duchov minulosti, ktorú nielen že nejde (verejne) oživovať, ale ktorú treba v prvom rade (verejne) odsúdiť… ? 

To už ale nie je púhe konštatovanie, to je už otázka, na ktorú žiada (spolu so mnou)  odpoveď vyše 5 miliónov občanov Slovenska. Verejne, rovnako ako verejne ste to gesto deklarovali – pred celým Slovenskom. Tá otázka je logická – v kontexte, v príčinnej súvislosti so známym trestným stíhaním a odsúdením slovenského občana za výrok „Na stráž“.

Aby sme poznali a poučili sa z dôsledkov histórie. Komplexne a v kontexte. Nielen jej účelovým vytrhávaním – účelových „hrozienok“ na jedno potrebné (dobové) použitie….

LEBO, ak by malo ísť o „historický“ kontext výroku „SLÁVA UKRAJINE“, tak prečo sa ten „historický“ kontext nenašiel aj v prípade onoho právoplatne odsúdeného občana Slovenskej republiky za výrok – „NA STRÁŽ“..?

LEBO – ako je známe – v tomto prípade išlo o pozdrav, využívaný telovýchovnou a vlasteneckou organizáciou SOKOL, ktorý od roku 1882 usporadúval známe masové „sokolské zlety“.

Toto, pripomínam ešte raz, nie je „názor“ – ale otázka, na ktorú čakám riadnu odpoveď. A spolu so mnou aj spomínaných vyše 5 miliónov občanov Slovenska. S ich oboznámením najlepšie – rovnako verejne, rovnakou cestou, ako v prípade vášho výroku…

JUDr. Ladislav Kopál