Účastníkov ultrakapitalistického stretnutia v Davose cez video oslovil s „ponukou“, aby pomohli zorganizovať plán na rekonštrukciu Ukrajiny v hodnote 500 miliárd eur.

Tu už sa naozaj pohybujeme niekde na pomedzí snov, blúznenia a nejakého zvláštneho opojenia. Západ má úplne evidentne problém Ukrajine na jej chod prispieť aspoň pár miliardami (mimo predaja zbraní na dlh, tam problém nie je). Kde tam nejaké stovky miliárd.

Ukrajinskí predstavitelia sa dokonca hnevajú na Nemcov aj Francúzov, ktorí im teraz pripomenuli úplne zjavnú vec: NEEXISTUJE, aby bola Ukrajina do EÚ prijatá skôr, ako o 15 rokov. A to sa bavíme o extrémne optimistickom scenári. Ale Ukrajinci sú tak mimo, že aj k tomuto nahlas sebavedomo vykrikujú, že takto to rozhodne nebude. Je to celé naozaj tragické, komické a sureálne.

Prezident Zelenskyj rozhodne nie je hlúpy človek. Navyše mu je ľahko veriť, že do politiky naozaj išiel s tým, že Ukrajinu zmení, prinesie jej mier a európsku perspektívu.

Dopadlo to presne naopak. Aj jeho chybou: krajina potrebovala mať na čele ľudí kompromisu, opatrných, s citom pre pomalý ale sústavný pokrok: v čistení systému, v modernizácii krajiny. Jeho vládnutie bolo ale najmä šou. A to šou skupiny úplne neskúsených naivných ľudí, ktorí bežne vyhlasovali nejaké hlúposti, o tom, ako budú robiť libertariánsku ekonomickú politiku, a podobne. Potom prišla zmena, prezident do vlády navláčil všelijakých mimovládkarov, pre zmenu so sladkými kecami o ničom. Aj tých musel vyhodiť a vytvoriť v krátkom slede už tretiu vládu.

Ak by neprišla vojna, už by bol viac-menej na odchode. Bol veľmi nepopulárny, lebo ľudí doslova kruto sklamal, rozpadala sa mu strana.

Bodka za jeho katastrofálnym vládnutím prišla, keď sa na prahu ruskej invázie pred celým svetom v Mníchove vyhrážal, že Ukrajina si môže zadovážiť jadrové zbrane. To bola reč, akú si môže dovoliť možno debil v bratislavskej kaviarni, ale nie štátnik na čele krajiny v občianskej vojne a medzi dvoma nepriateľskými vojenskými blokmi. V neľahkej situácii, kde zo svojich predvolebných sľubov rýchlo zľavoval, pretože sa zľakol, že mu nacionalisti spravia ďalší prevrat, tak len urýchlil vytváranie veľmi problematickej situácie.

Aj tak musí nezainteresovanému človeku, takto z diaľky, byť ukrajinského prezidenta ľúto. Oslnený masivnym západným PR hrá svoju rolu, ktorá teraz vyzerá hrdinská, onedlho bude tragická. Bez ohľadu na všetku udatnosť ukrajinských vojakov, ktorá u veľkej časti nepochybne existuje, aj vcelku dojímavému patriotickému zomknutiu veľkej časti ukrajinskej elity a ľudí, jednoducho nemajú šancu skončiť dobre.

A do toho ešte nápad, ako rekonštrukciu Ukrajiny treba financovať tak, že 200 miliárd prispejú západné krajiny (nikdy) a 300 miliárd sa zafinancuje skonfiškovaním ruských valutových rezerv.

Klasický Zelenskyj: v zásade hovorí, že chce mať z Ukrajiny Dubaj a v Rusku nech medzitým kapú dôchodcovia. Najprv blúznenie o jadrových zbraniach, teraz toto. Akoby sa pretekal, ako ešte poistiť, aby ho celé Rusko do krvi nenávidelo.

Je to ako jedna z epizód jeho, inak milého, seriálu Sluha národa: prezident sníva, ako bude mať šmahom ruky z krajiny Švajčiarsko. Sen je krásny. Len až príde to prebudenie…

Juraj Draxler MA 

Zdroj: facebook

By Archa21