V politike má miesto len dospelý človek, ktorý je duchom zrelý. Taký, ktorý sa nestotožňuje s jedným či druhým aktérom konfliktu, ale najprv si ujasní, kto sme a aký je náš vzťah k tomuto konfliktu. LEBO toto nie je čítanie dobového románu z vojnového prostredia..

Tu ide o oveľa, oveľa o viac. A to „veľa“ – to sú primárne ľudia a ich záujmy a potreby – zasadené do reálneho prostredia. A záujmy ľudí a ich potreby – to je ZODPOVEDNOSŤ. Nie POLITIKA v zmysle bezduchého drukovania jednej alebo druhej strane konfliktu. V zmysle „hecovania“ ľudí, vzbudzovania prehnaných emócií a v predháňaní sa v „ideologickom aktivizme“. Byť „pápežskejší ako pápež“ v myšlienkach, slovách i skutkoch.  

Tu ide o imperatív doby – dať zbohom politike búrania, politike opätovného stavania múrov  medzi ľuďmi i národmi. Dať zbohom búraniu siete krehkých vzťahov vo všetkých oblastiach života, stavaním prekážok, vytesňovaním z verejného priestoru všetkého a všetkých – s iným pôvodom, iným názorom, s iným, nie čierno-bielym vnímaním reálií sveta. A prijať za svoju – pragmatickú politiku spájania, názorového rešpektovania sa a vytvárania priestoru pre vzájomné spolužitie.           

LEBO ľudia umierajú, krajiny sú rozbité, ekonomiky kolabujú. Nemôžeme si predstavovať seba samých na mieste žiadnej z aktérov vojnového konfliktu. Ale musíme povedať, že toto je SLOVENSKO a my sme SLOVÁCI. A ich prospech a verejné blaho generuje aj prepotrebný prínos pre ostatných. LEN vtedy a len s týmto lajtmotívom…

LEBO máme (mať) jasné záujmy, máme vlastné potreby a zároveň aj SPOLUPATRIČNOSŤ. Spolupatričnosť, ktorá začína, musí začínať tu DOMA. Voči tým najzraniteľnejším. Dnes už na plné ústa povedané – voči tým, žijúcim na a pod hranicou chudoby. A nemrhať ani nemíňať energiu ani hodnoty na kontraproduktívne účely. Tie, ktoré nie sú prostriedkom na dosiahnutie mierového riešenia sporu. Tie, ktoré idú proti záujmom občanov Slovenska, ich zaťahovaním do vojnového konfliktu. Nepoctivo, účelovo, bez reálneho prínosu. A v konečnom dôsledku proti ľudskej podstate a proti civilizačným spôsobom hľadania a nachádzania východísk z tohto vojnového konfliktu.     

LEBO toto nie je zmysluplná pomoc občanom Ukrajiny, toto nie sú spôsoby vzájomnej spolupatričnosti, akých sa žiada ľuďom. A už vôbec nepomôžeme Ukrajine tým, že necháme urobiť zo Slovenska vojnový terč. Nepomôžeme tým, že dáme zavrieť ruské plynové a ropné kohútiky a nato zastavíme nadobro slovenskú ekonomiku. Tým naozaj Ukrajincom nepomôžeme. Naopak, ľudí doma pripravíme o bytostnú potrebu – živobytie a na dôvažok ešte vytesníme z pomoci aj tých, ktorí prišli na Slovensko hľadať pomoc.

Navyše za túto vojnu nenesieme žiadnu zodpovednosť. Pretože tí, ktorí o vojne rozhodovali na jednej alebo druhej strane, ju s nami nekonzultovali. Neboli sme súčasťou spoločného rozhodnutia, za ktoré by malo Slovensko niesť zodpovednosť.

Preto musia byť jasne zadefinované záujmy slovenského ľudu a SLOVENSKA. Nemáme viac povinností, ako tie, ktoré sme doteraz každý deň vykonávali a ktoré vykonávať budeme.

A čo je treba povedať nadovšetko varovne a hlasno – TO všetko zmysluplné, čo bolo povedané sa na našom krásnom Slovensku môže ujať iba vtedy, ak sa prestane s nemravným a nezodpovedným vyvolávaním a šírením strachu vo verejnom priestore – na jednej strane a zatváraním úst tým, ktorí si nenechali vziať to najvzácnejšie, čo človek vlastní – slobodu v myslení a konaní. Ba čo horšie, ešte aj ich verejným znevažovaním a odsudzovaním…

LEBO STRACH je najväčší žrút ENERGIE, energie, ktorú dnes tak veľmi všetci potrebujeme.

V tejto pohnutej chvíli – ešte viac ako energiu prameniacu z plynu a ropy …  

PS: Ak by sa Vám zdalo, že Vám je tento prejav čímsi podobný, vedzte, že nejde o chybu vo Vašom  „softvéri“. Vedzte, že ešte ŠTÁTNICI“ v Európe, teda v niektorých štátoch Európy, teda ešte bližšie – v niektorých štátoch strednej Európy sú. Ohrozená sorta, ale sú, teda, „je“. U susedov, pod svetlom, pod ktorým býva, neviem prečo taká tma…

JUDr. Ladislav Kopál